Zlata Matláková: recenzia knihy Miroslava Danaja: FIGURÍNY NEPLAČÚ. In: Literárny týždenník, 2020, XXXIII, č. 1-2/2021, s. 21

Miroslav Danaj

FIGURÍNY NEPLAČÚ

Vydané vlastným nákladom autora,

2020, 1. vyd., 165 s.,

ISBN 978-80-8115-301-3

 

                                    MÚDRA MYŠLIENKA PREŽIJE SVOJHO AUTORA

 

            Prostredníctvom najnovšej zbierky aforizmov a sentencií o tom, čo bolo, čo je a čo bude Miroslav Danaj vyjadruje názor na nie celkom bežné situácie a naznačuje šance, ako sa z nich dostať a prežiť. Pripomíname názov autorovej debutovej aforistickej zbierky Niečím ťa možno liečim, ktorý  obrazne vyjadruje možnú medicínsku spoluúčasť a následnú rekonvalescenciu duše a tela, ale i pocitov, vzťahov v spoločenskej a legislatívnej mašinérii. Pomenovanie  aktuálnej zbierky  nie je pozlátené gnómickým vyjadrením, o to viac cez prvoplánové vnímanie môže viesť prekvapivými smermi vrátane   tussaudovského sveta voskových napodobenín ľudského tela. Figurína na obálke knihy s manipulačným kľúčikom v chrbte naznačuje, že veci nemusia zostať také, aké sú.  Môžu prenášať význam a  byť metaforou. Takýto umelecký zámer od M. Danaja vlastne očakávame. Podľa anotácie ...kultivovaný tvorca sa predstavil aj v doposiaľ jedinej zbierke poézie Roztratená nahota; básne z nej boli publikované aj v taliančine.

            Figuríny neplačú. Ani napriek pandemickej situácii. Za sklom výkladu zostávajú nehybné, ich oblečenie a módne doplnky sú každý deň rovnaké. Zrkadlia realitu, idú do hĺbky a istoty súčasného života. Najnovšie aforizmy prirodzene nadväzujú na predchádzajúcu tvorbu a potvrdzujú autorovu rozhľadenosť a jasné formulovanie dané vzájomným vzťahom intelektu, empatie a literárnej tvorivosti.

            Formálna výstavba zbierky pozostáva z prológu, pätnástich kapitol a epilógu. Úvod zbierky glosuje medicínske prostredie s presahom do aktuálnej témy s kľúčovými slovami karanténa, tváre zahalené rúškami, s pomenovaním niektorých zdravotníckych profesií vždy s vierou v ľudskú spolupatričnosť. Epilóg má charakter eseje so záverečnou

dedikáciou Štefanovi Haviarovi, zodpovednému redaktorovi všetkých Danajových kníh.

            Čitatelia od aforizmov podvedome očakávajú až stroho zaznamenané filozofické pravdy, skúsenosti, pozorovania. Stručné výroky M. Danaja síce obsahujú vtipnú, výstižnú myšlienku, ale mnohé postrehy charakterizuje zvláštna jemnosť ducha a niekedy až prekvapujúca nežnosť vo vzťahu k tým, čo sa nevedomky ocitli v takmer bezvýchodiskovej situácii. Naopak: počínanie v premyslenej závisti, nadradenosti a škodoradosti sú aforisticky ostré a nekompromisné, ale satiry sa dotýkajú iba okrajovo. Typickou je skôr vtipná formulácia niektorej z nelichotivých ľudských podstát: Ak ťa neohovárajú, ani ti neškodia, ako keby si už ani nebol.(s.74).

            Autor sa nevyčleňuje z okruhu tých, čo pochybili. En bloc zaznamenáva pochopenie ľudských chýb a zlyhaní paradoxne aj v očakávaných i absurdných situáciách človeka s prílišným optimizmom po chirurgickom zákroku. Prof. Miroslav Danaj stál na najvýznamnejších postoch v lekárskej hierarchii, vie o tom svoje. To zdanlivo ľahké býva v medicíne to najťažšie.(s. 42). Každá z pätnástich kapitol je tematicky vymedzená, no nie striktne. Presahy akoby plnili funkciu myšlienkovej hravosti. V ôsmej kapitole s názvom Pocity je do všetkých štyridsiatich aforizmov zakomponované slovo pocit  (často ako filozofický stred). Toto opakovanie vyvoláva dojem slovnej hry a čiastočne naznačuje princíp paronomázie.

            Kniha je zaujímavá aj tým, že obsahuje aforizmy a sentencie rôznej náročnosti aj rozsahu. V podstate ide o jedno- až trojvetné intelektuálne konštatovania s častejšími otázkami než imperatívnymi väzbami. Viaceré aforizmy riešia filozofiu bytia, možné konflikty človeka a prírody, digitalizáciu, okrajovo tiež prepojenie politiky s odbornosťou, nemorálnosť a udavačstvo (Je rozdiel nosiť a donášať; s.99), ale i lásku a erotiku.

            Ilustrátorka Alexandra Čižmáriková na prvý pohľad zaujme  návrhom obálky i vnútornou grafikou s využitím variácií čiernej a žltej farby  v zmysle  ľahkosti, mladistvosti, tepla i elánu. Kombinácia týchto dvoch farieb v Čižmárikovej výtvarnom štýle mierne hyperbolizuje, prináša nadhľad, ilustrácie sa prirodzene stávajú súčasťou textu a vizuálne dotvárajú ucelenú výpoveď zbierky.

            Autor je člen Spolku slovenských spisovateľov.

 

                                                                                               Zlata Matláková

           

            In: Literárny týždenník, 2020, XXXIII, č. 1-2/2021, s. 21