Ľubomíra Miháliková
Luna Silva
Suchá nad Parnou: Vydavateľstvo RUAH,
2021, 1. vyd., 68s.,
ISBN 978-80-89604-75-3
V knihe kníh písmená
Napoly tajomný názov zbierky autorka osvetľuje informáciou z publikácie Júliusa Vaváka Pevnosť v Malých Karpatoch.“ Najstaršie pomenovanie Karpát sa objavuje v diele Klaudia Ptolemaia – z pol. 2. storočia n. l., v ktorom sa na mape v mieste Malých Karpát nachádza latinský názov Luna silva. V texte grécky Lúna hýle znamená Mesačný les. Ale ak chceme zúžiť názov, tak nájdeme názov Mesačné hory...“
Vysvetlenie môžeme čiastočne vnímať ako motto, ale zároveň ako pomyselný most, lebo hneď v pilotnej básni Do začiatku splnu mesiaca je dvojslovné Luna silva súčasťou 21. verša. Podobne i v ďalších básňach nachádzame tento historický geografický údaj (Listami dýcham – ovíjam sa zeleňou; Do mojej tmy utajenej záhrady; Vznešená tichá mĺkva; taktiež v básňach Pred dvoch a i.)
Spoločným menovateľom viacero básní je ich zvláštne predurčenie k hlasovej interpretácii najmä v situáciách, keď bežná komunikácia viazne a mnohí očakávajú brisknú myšlienku v zmysle aforizmu, sentencie, niekedy aj poézie. V intímnom priestore to môže byť báseň – šepot (napr. Je to už druhýkrát; V knihe kníh písmená; a i); V širšej dimenzii báseň – spätosť; báseň – radosť; báseň – svedomie... Z viacero tematicky príbuzných literárnych útvarov v zbierke možno vytvoriť poetický monológ napr. o hudbe, o Modre, víne a vinohradoch, o magickom prepojení človeka s rastlinnými a živočíšnymi bytosťami , o plynutí času vnímaného z filozofického hľadiska i ako prísne presnej fyzikálnej veličiny metaforicky prenesenej do kolobehu v prírode ( Toľko momentov; Postupné čísla; Zapíš si vyrieknuté slová). Tento postreh nevedie nutne k deklamovaniu Mihálikovej poézie. Bezpochyby je prirodzene blízko k autorkiným kultúrno-spoločenským aktivitám. V Modre sa venuje usporadúvaniu literárnych večerov a multižánrových prezentácií s celoslovenskou pôsobnosťou pod názvom Festival duchovnej poézie, Modranské veršobranie. Organizuje stretnutia a prezentácie literárnych noviniek s autormi a poslucháčmi pod názvom Prechádzky labyrintom literatúry v Musique clube gallery v Modre. Tieto aktivity popierajú čo i len náznak introvertnosti. Spätosť s inými a potvrdenie blízkosti v ľudskom spoločenstve nachádzame napr. v básni Kde ste? Blízki, všetci? Podobným dôkazom sú i autorkine tvorivé pobyty. V rokoch 2010, 2014 a 2018 sa zúčastňovala medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS na Skalke v Trenčíne, kde sa prezentovala svojou tvorbou. Mám vlastnú skúsenosť s vnímaním (aj) Mihálikovej poézie na tomto významnom pútnickom mieste, kde prirodzene a očakávane vystupuje do popredia duchovnosť. V aktuálnej zbierke sú zaujímavé i básne s príbehom ( Povedačky letné; Dve sestry; Pod Hamrštílom trojriadkový vinohrad a i.); tiež verše zaraďujúce zbierku do literárneho kontextu súčasnej poézie s konkrétne použitými menami D. Fulmekovej, E. Hidvéghyovej Yung, V. Šikulu.
Ilustrácie Jozefa Vydrnáka vnášajú do básní voľnosť, čitateľa nelimitujú. Ľahučko sa dotýkajú poézie a vnášajú do nej čaro.
Na záver sa žiada „vypožičať si“ z Ondrejkovej zbierky Plánka dvojslovné vyjadrenie zažnuté krídla. Lebo Mihálikovej čistú a priezračnú poéziu nachádzame na hranici skutočného a poeticky možného sveta. Ako sa tam dostať? Treba vzlietnuť na zažnutých krídlach?
Zlata Matláková
In: Literárny týždenník, ročník XXXV, 22.12.2022, dvojčíslo 41-42, s. 17