Oživená minulosť
Benková, Viera: Oživená minulosť, Báčsky Petrovec:
MOMS Petrovec, 2020, 104 s.
O čom sa v najnovšej knižke Viery Benkovej nepíše sú stredoškolskí autori z Báčskeho Petrovca ocenení v medzinárodnej súťaži Literárny Kežmarok. Ako porotkyni mi vtedy pripomenuli Srbsko a Vojvodinu. S víťazmi v prozaickej kategórii Vierou Tárnociovou (r.2 000), Andreou Bobáčekovou (r. 2009) a Filipom Omastom (r. 2011) som sa vis à vis nikdy nerozprávala ani o tvorbe, ani o meste v ktorom vtedy žili a študovali. O to viac ma zaujala Oživená minulosť, aj ako pripomienka 275 rokov od prisťahovania prvých slovenských osadníkov do Vojvodiny, do Petrovca.
Vyše stostranové dielo kompozične pozostáva z úvodného slova a piatich kapitol. Záver poslednej obsahuje aj starodávne názvy petrovských ulíc, názvy sálašov (komplexov obytných a hospodárskych budov a iných zariadení zameraných na dorábanie poľnohospodárskych produktov), malý slovník, výpočet internetových zdrojov, informácie o autorke a obrazovú prílohu.
Autor doslovu Jaroslav Čiep sústreďuje pozornosť na Benkovej publicistické dielo v zmysle univerzálnej ľudskej problematiky a zároveň osobitostí existencie Slovákov vo Vojvodine. Podobne charakterizuje i autorkine predchádzajúce diela s historickým zameraním: Petrovské pohľadnice (1995, spolu so S. Miklovicom), Z dávneho Petrovca (1998), Z našej minulosti (2002), Stretnutie s minulosťou (2007, 2009) a Perličky minulosti (2013). Napriek nekomplikovanému a príťažlivému novinárskemu štýlu sa Benkovej uchopenie historickej témy vychyľuje raz k zaznamenávaniu výhradne autentických údajov a inokedy k súvisiacej zážitkovej línii a intímnym vyznaniam. Schopnosť citovo sa priblížiť k čitateľovi, znalcov autorkinho diela neprekvapuje. Zvlášť v poetickej tvorbe súzvučí s ľudskými vzletmi i pochybeniami, s víziami a nachádzaním neobyčajného v obyčajnom. Druhý spomenutý komorný aspekt obohacuje nemenné letopočty, udalosti, mená i geografické lokácie. Za hranicu dvojakého literárneho uchopenia možno považovať časť druhej kapitoly venovanej významnému kultúrnemu dejateľovi profesorovi Michalovi Filipovi. Samozrejme s pripomienkou autorkinej osobnej angažovanosti v dosiahnutí zrovnoprávnenia slovenčiny s češtinou na Filologickej fakulte v Belehrade, kde študovala.
Ak sa vrátime k prvej kapitole a k najstarším udalostiam i povestiam, tak v nasledujúcej nájdeme sústredenú pozornosť na obdobie prelomu 19. a 20. storočia, kedy Srbsko pozývalo odborníkov z Európy, hlavne zo slovanských krajín. Otázka identity sa stala aktuálnejšou. Zvlášť, keď sa v Belehrade ocitli aj Slováci a Česi. Boli to inžinieri, vedci, maliari, lekári, obchodníci, hudobníci i spisovatelia. Pri významných osobnostiach spätých aj s Petrovcom sa nedá nespomenúť vyjadrenie Zdenky Valent Beličovej : „ Keď hovoríme identita, nemyslíme tým len národnú, myslíme aj na jazykovú, kultúrnu, profesionálnu, osobnú a každú inú“.
Charakter Oživenej minulosti od autorky vyžadoval racionálny prístup a pohrúženie sa do minulosti s možnosťou objaviť nové informácie a súvislosti. Zvoleným prístupom sa jej podarilo zaznamenať zlomové dejinné udalosti i atmosféru každodennosti v témach školstva, divadelníctva i magického kúzla národopisu a umenia vôbec s neodmysliteľným priblížením významných petrovských rodov a osobností. Esenciu dávnominulého nachádzame v tematike tehelní, pivovarov, páleníc, sušiarní, skladov a chmeľníc. Viera Benková vytvorila významný dokument o Vojvodine a Báčskom Petrovci, ktoré dnes vyzerajú inak. V texte predvídavo pomenúva inštitúcie i prvotné sídla, aby ich vzápätí identifikovala so súčasným využitím budov, priestorov i pozemkov. Za každou informáciou objavuje domov.
Kniha bude mať dvojakých čitateľov: obyvateľov Petrovca a záujemcov o historický pohyb Slovákov v zahraničí. Prirátajme milovníkov dejín, cestovateľov, jazykovedcov. Tiež etymológov, ktorých zaujme malý slovník pozostávajúci z abecedne zoradených menej známych ľudových a zastaraných výrazov i slová prevzaté z maďarčiny, nemčiny, turečtiny a srbčiny.
Harmóniu nosného textu, dobových obrazov, dokumentov, faksimile dotvárajú dokumentárne fotografie. Z ôsmich rodinných archívov a z internetových zdrojov ich vybrali Katarína Melegová-Melichová a Jaroslav Čiep. Šťastnou voľbou bola fotografia na obálke zachytávajúca privážanie zvonov do Petrovca v roku 1922. Okrem predpokladaných asociácií môže pripomenúť aj baudelairovské zuniace ďaleké vyzváňanie...
Knihu finančne podporili: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Zlata Matláková
In: Literárny týždenník: č. 7 – 8; ročník XXXIV, 3. marec 2021, s. 14