Zlata Matláková, recenzia knihy Martin Prebudila: VŠETKO JE SVETLO

Martin Prebudila

VŠETKO JE SVETLO

Ilustrácie: Pavel Čáni

Fotografia na titulnej strane: Mišo Smišek

Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2020,

1. vyd., 119 s., ISBN 978-80-8194-135-1

 

                                               Skutočnosť je príliš skutočná

 

            Názov zbierky dopĺňa dedikácia k autorovým šesťdesiatinám. Pripomienka výročia nás emocionálne posúva k citlivejšiemu vnímaniu básní, podvedome registrujeme najmä čas  a zdroje svetla, stávame sa ich súčasťou, a tak v Prebudilovej poézii nie sme cudzincami.

            Z formálneho hľadiska súbor poetických výpovedí začína mottom -  presvetlenou metaforou Leonida Šejka, nasledujú básne v siedmich kapitolách, Feldekova zdravica.  State Miroslava Bielika a Dragana Jovanovića Danilova (preklad zo srbčiny Ladislav Čáni)  s adoračnou esenciou,  recenzovaním a konkrétnymi ukážkami básní pokračujú v informačnom závere pozostávajúceho z bibliografických poznámok i Prebudilovho portrétu z ateliéru Pavla Čániho. Zavŕšením je  rozsiahlejšia poznámka o autorovi.

            Pilotná báseň My všetci sme dva svety je rovnomenná s názvom prvej kapitoly. Dvojica slov  dva svety je refrénovito zakomponované do každej z piatich strof. Zvolený motív nachádzame i v niektorých nasledujúcich básňach. Autor ich zjednocuje v odpovediach na otázku, prečo sa oplatí žiť.  Predkladá ťažisko poézie v bežných dňoch, čitateľom dáva možnosť nepriamo zosynchronizovať ozvy ich srdca so svojím. To sa zatrepoce v hlbokomrazivom opuse Sarajevo aj teraz vidím. Ešteže v ňom nachádzame časť originálneho pesničkového textu Jaromíra Nohavicu. Ak slová v češtine, tak jedným dychom pripomíname Vysockého ruštinu, srbčinu, bona fide i počasie bez vetra pri Jadranskom mori v melodickom talianskom slove bonaccia. Literárna geografia  v Prebudilovej básni Lacné čínske hračky nepriamo reflektuje názov románu fínskeho autora Mika Waltariho (Mesto v smútku i radosti).

            Názov druhej kapitoly Deň čo deň smrť je mladšia nástojčivo vťahuje do prvoplánového vnímania starostlivo vybraných štrnástich básní. Na strane s biblickým číslom 33 nachádzame báseň s úvodným konštatovaním o samote pokračujúcej vo veršoch tam, kde sa končí láska/ začína nahota. Obidve indície láska samota podporené veršami: otvor/ otec/ brána vykríkla by mohli pripomenúť večný príbeh z Golgoty, rovnako i ľudský príbeh o samote/ nesamote tesne pri bráne, ktorá sa neotvorila/ nevedela koho pustiť ku komu.

            Autor zaľudnil svoju zbierku mnohými osobnosťami z reálneho života, vyčlenil im poetický priestor napr. v básni Traja dobrí kamaráti. Nie každý má takéto blízke bytosti, pri ktorých môže byť po svojom šťastný. A tak do svojich veršov vovádza aj všeobecne uznávaných umelcov vrátane Miry Brtkovej v básni s odkazom cez bielobu vo vlastnom zlatom tieni. Jednoznačne nasmerováva k pojmu a princípu zlatého rezu, ktorý je zároveň voľnosťou, improvizáciou i hľadaním.

            Nemožno opomenúť ani Allana Ginsberga a jeho zbierku Vytie a iné básne (1957), ktorá v tom čase odštartovala literárnu revolúciu v San Franciscu. Pri a popri nej sa môžeme dostať k Prebudilovej zbierke 3 bodky v dvoch vytiach... (2014) a časovým oblúkom k aktuálne  recenzovanej poézii, k básni s takmer zhodným názvom (Tri bodky v dvoch dobrých vytiach). Pri opakovanom čítaní  súboru básní pribúda ďalšie a ďalšie meno, mesto, zviera, vec ako v dávnej detskej hre, lebo ide aj o generačné presahy vrátane  umeleckých.

            Miroslav Bielik charakterizoval Martina Prebudilu ako básnika narácie i reflexie, intímnych reminiscencií, prekvapivých kvapiek poznania i metafor. Stotožňujeme sa i s jeho ďalším  vyjadrením o básnikovi, ktorý s kožou prikutou o strom úzkosti, v hlušine slov  vie nájsť uhoľný kameň na pevnú stavbu básne...

            Martin Prebudila (1960) žije a tvorí v Starej Pazove, pracuje v Novom Sade. Doteraz mu vyšlo sedem básnických zbierok, dve knihy pre deti, dva romány preložené do srbčiny a rumunčiny, zbierka poviedok. Na vydanie pripravil viacero monografií, zaoberá sa tiež prekladaním poézie a prózy zo slovenčiny do srbčiny a opačne. Je predstaviteľom strednej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine a patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X.  Získal niekoľko významných literárnych ocenení a je členom viacerých spisovateľských zoskupení v Srbsku i na Slovensku.

 

                                                                                   Zlata Matláková

           

           

In: Literárny týždenník,