Iveta Zaťovičová
VABANK
Lučenec: Lux libris, 2020
ISBN 978-80-973677-1-8
Príbehy s vedomím straty
Autorkino dvanásťročné pôsobenie v bankovom sektore je dostatočnou zárukou na zaujímavý záznam udalostí súvisiacich s peňažnými a úverovými inštitúciami. Ak uvážime, že u nás aktuálne pôsobí trinásť zahraničných bánk, štrnásť bánk so sídlom na Slovensku a pätnásť finančných inštitúcií, mohli by sme očakávať, že skúsená prozaička Iveta Zaťovičová sa v príbehoch aspoň okrajovo dotkne aktuálne rezonujúcich tém typu: ako ochrániť úspory pred pádom eura; dôchodok a vplyv koronavírusu na naše financie alebo vernostné programy bánk ap.
V poradí tretej poviedke Pomoc pána Knoppa sú takmer všetky aspoň naznačené spolu s neprehliadnuteľným marketingovým a reklamným ťahom. Je ním obrovský balón pred budovou vznikajúcej pobočky v nemenovanom provinčnom meste vzdialenom 250 km od Bratislavy. Nafúknutá bublina s firemným označením inštitúcie je reklamným komunikátom, ktorý v podstate úspešne vybrali zo širokého inventára informačných postupov. Obyvatelia i samotná protagonistka ho prijímajú vcelku bez ironického odstupu. Balón existuje s tým, čo je okolo neho, s klientmi banky i náhodnými okoloidúcimi. Každý ho prijíma ináč. V súvislosti so zbierkou poviedok Vabank ho možno vnímať i ako alegóriu, spomienku, túžbu. Samotné slovo je zaujímavé aj z etymologického hľadiska a ak vylúčime diakritiku, odkryje svoju chemickú štvorrozmernosť: chemické značky štyroch prvkov: B (bór); Al (hliník); O (kyslík) a N (dusík). Dve posledné plynné substancie sú väčšinovými zložkami vzduchu. Áno. Najmä kyslík potrebný na poriadne nadýchnutie v úvodnej poviedke Slamený vdovec. Protagonistka Dita sa v ňom odhodláva k osudovému kroku. Nachádza sa na hranici rodinného sveta a budovania kariéry. Balansuje. Ešte stále a celkom prirodzene prechádza z jedného do druhého. Ktorý uprednostní? Dej prinúti čitateľa uvažovať. Najmä o vnútorných pochodoch, ktoré sa nedajú definovať pomocou opisu zážitkov. V zbierke je dodržaná časová postupnosť, a tak sa po období pokojného rodinného života, dvojnásobného materstva dej preklopí do súbežného úsilia profesijne vyniknúť, uplatniť sa. Možno nie na najvyššom poste, ale stalo sa. Autorka dokázala svoje osobné, alebo z blízkej vzdialenosti odpozorované udalosti priviesť do situácií, v ktorých má čitateľ možnosť pripojiť sa so svojím nažitým. V intimite napísaného textu, v poviedkach s dramatickým vyústením sa môže citovo identifikovať s obeťou finančného podvodu, v láske opustenou zamestnankyňou banky, aby sa znova a znova utvrdil v univerzálnej pravde, podľa ktorej môžeme spojiť kohokoľvek s kýmkoľvek, nie však v láske. Autorke sa podarilo zakomponovať osobnosť protagonistky do každého príbehu, ale vždy s odlišnou intenzitou, aby vynikli tváre, gestá a detaily iných postáv. Cez gnómickú vetu Peniaze vás dokážu motivovať len po určitú hranicu (s. 41) svietia „riaditeľské“ rozhodnutia potvrdzujúce ľudskosť. Dita ani po niekoľkých rokoch nerezignovala na smiech a humor, vytvára väzby. Nechýba jej empatia, smelosť. V meste sa pomaly stáva elitou, no nesplynie so skupinou miestnych zbohatlíkov, neklania sa zlatým bôžikom v ateliéroch pseudoumelcov (Muž so zlatým vtákom). Rast prestíže zároveň ovplyvňuje jej sociálne postavenie a tým aj rolu v spoločnosti. Banka jej umožnila kariérny postup aj na základe jazykových znalostí. Osobné skúsenosti s prácou v prekladateľskej agentúre sa odzrkadlili v témach jazykovej gramotnosti. Podľa Jany Rakšányiovej preklad premosťuje bariéry nie len medzi jazykmi, ale najmä medzi kultúrami (Zaťovičovej sa to podarilo v poviedkových presahoch do Česka, Maďarska, Kolumbie...).
Protagonistka sa môže stať blízkou do takej miery, až sa čitateľ obáva, aby literárna postava neurobila niečo iné, než by urobil on sám. Lenže cez membrány Ditinho srdca sa ozýva búšenie na dvere iného vzťahu.
A navyše banka čoraz viac manifestuje peniaze, následkom čoho pribúdajú vnútorné zámlky, tajomstvá. Dosť dobrý dôvod na zaradenie príbehov, ktoré nie sú vtesnané do finančného prostredia. V poradí šiestej prozaickej knihe sa tak úspešne vyhla samoúčelnosti na základe premyslenej koncepcie „každý z príbehov funguje aj samostatne. Čitateľ stránku po stránke odkrýva mozaiku príčin a následkov, ktoré vždy vyústia do zásadných situácií. Každá z postáv musí práve v takýchto chvíľach staviť všetko na jednu kartu. Hrať vabank.“ Aj s fatálnymi dôsledkami.
Zlata Matláková
In: Literárny týždenník, 2020, roč. XXXIII, č. 41 – 42, s. 17