Ingrid Lukáčová
VIETOR BEZ (S)VEDOMIA
Michalovce: vydavateľstvo Spolku sv. Cyrila a Metoda, 2017,
1. vyd., 95 s.,
ISBN 978-80-85581-75-1
LÁSKA AKO BOŽIA JEDNOTKA MIERY
Jedným z podnetov na napísanie zbierky, v súčasnosti s ojedinelou protivojnovou témou, mohol byť opakovaný presun vojenskej techniky cez mesto, v ktorom autorka žije. Konvoje doslova pod oknami obytných domov. Nejde o sprostredkovaný zážitok ani o mediálne strohú správu zo vzdialenej krajiny. Tu a teraz. Na vlastné oči. Prostredníctvom básní začíname pociťovať obavu potvrdenú oficiálnym vyjadrením príslušného ministerstva.
Nestáva sa často, aby prvé verše v zbierke čitateľa zneistili. Autorka v nich bez príkras a pravdivo pomenúva to, pred čím radšej zatvárame oči. Za poodhrnutou clonou vnímame odkryté negatíva súčasnej spoločnosti. Cez zbohatlíctvo, promiskuitu i možný vojnový konflikt sa ocitáme v realite. Možno priveľa na jednu báseň. Prvé tri verše zdanlivo naznačujú prírodnú idylu v zmysle istoty. V exteriéri stačí pootočiť hlavu a svet je zrazu zbavený farieb; akoby zámerne ukazoval to, čoho sa obávame a čo je skutočnou hrozbou. Ak nám doteraz až tak neprekážalo, „že do správ a novín/ zavíjame zbrane“ ( báseň Vzťah), Ingrid Lukáčová nás upozorní na zmanipulované médiá, konkrétne vo veršoch o blízkom rodinnom príslušníkovi, jednej z obetí prvej svetovej vojny. V spomenutej básni predkladá overené informácie, bráni sa manipulácii v našom čase, keď sú mnohé polopravdy legitímne.
Zbierka absorbuje mnohé, čo nám predkladajú ako jediné správne zmýšľanie. Pri reflektovaní súčasnosti si literárny subjekt zachováva vlastnú tvár a autentickosť: „Milovaní, neverte každému duchu...“ ( báseň Nabití krivdou). Prezlečeným slovám i slovám v maskách vracia pôvodný význam. Toto smerovanie nemá nič do činenia s asertivitou. Básne sú dokorán otvorené. Záleží na našom rozhodnutí do akej miery chceme zdieľať napätie, obavy z naznačeného i presne pomenovaného geografického priestoru s vojnovými konfliktami, ktoré sa udiali v minulosti i nedávno. „Po zemi voľne pobehujú vojny... púnska, trójska, krymská/, prvá, druhá/ v Bosne, Hercegovine/ Mosule...( báseň Účinok).
Zvuk vozidiel z ťažkého kovu natretého na zeleno , poopúšťané obytné štvrte, azúr na nebi vyčkávajúci na rozkaz. A my, s poetkou Ingrid Lukáčovou i básnikom Rui Cóiasom, v prchavej podobe či v slabom závane poznáme, že takto volá smrť. V popole aktuálneho spravodajstva , ale aj z minulosti zanecháva stopy zloboh. Literárny subjekt vyjadruje túžbu: „Radšej poctivo písať/ príbeh o mieri/ než vnárať písmená/ o vojne do popola. (báseň Viera).
V ucelenej básnickej kompozícii nachádzame otázky týkajúce sa problémov, ktorými je preťažený svet. To, čo žijeme, vstupuje do verejného priestoru, vytvára napätie a strach aj z vojnového konfliktu. A ten vôbec nie je efemérny. Najmä v básňach prvej časti zbierky akoby sme počuli hlas mŕtvych. S počtom pribúdajúcich strán začína prevládať stotožnenie s historickou skúsenosťou, podľa ktorej vo vojne nemožno vyhrať, len si nájsť čo najlepšiu pozíciu, z ktorej vidno na Boha. Podľa autorky báseň môže byť nositeľkou lásky prepotrebnej v dobe, kedy sa silní (morálne slabí) zahrávajú so životmi ľudí. Oproti zlobohu stojí láska a jej sprostredkovateľka báseň.
Výsostne kresťanské smerovanie napĺňa jedenásť básní druhej časti zbierky. Zjednocuje ich duchovné smerovanie a z formálneho hľadiska refrénovitá časť názvov. Básnická kompozícia nie je súborom náhodne zhromaždených poetických celkov. Podľa premyslenej koncepcie sú v nej zaznamenané verše s odstredivou silou medzi krajinami, skupinami, hnutiami i politickými zoskupeniami. Lyrický subjekt včlenený do konfliktov v závere naznačuje možné smerovanie: „Plávame spolu vznešene/ v bezbrehé Božie ruky.“ ( báseň Láska je báseň o slobodnej lúke).
Spolu s autorkou sa o obsahovo i výtvarne príťažlivú knižku pričinili zodpovedný redaktor Michal Hospodár, predseda Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach a ilustrátor Peter Kocák. Súčasťou zbierky sú literárne štúdie Jána Gallika a Milana Gondu. Básnická zbierka Vietor bez (s)vedomia je členskou knihou Spolku sv. Cyrila a Metoda v roku 2017.
Zlata Matláková
(Literárny týždenník 41 – 42/2017)