Hana Košková
CHRÁNENÉ ÚZEMIE
Vydavateľstvo Lux libris, s.r.o., Lučenec 2020
Metafora ako osobná skúsenosť
Pôvodný zámer objasňovať autobiografické motívy v aktuálnej zbierke Chránené územie spracované svojskou poetikou Hany Koškovej, zastavili verše 12-14 v básni Neviditeľné fotografie: (otec.../mal strach z prievanu/ a z rozhovorov o mame/ čierny kufor bol dlhý ako jej rakva). (s. 14). Rozhodnutie umelecky spracovať takéto ťaživé témy (smrť matky, otec zabezpečujúci základné životné prostriedky aj vo Francúzsku, krátkodobý pobyt v sociálnom zariadení pre deti, ktoré stratili jedného alebo oboch rodičov) autorka komentuje spomienkou: „ Tam, kde otec staval dom, tam sme boli i my s bratom, povojnové deti vychované v nedostatku. A potom sirotinec v Liptovskom Mikuláši...“ Pri tomto svedectve nevdojak z pamäti vypláva Pištalovo metaforické prirovnanie: Nič nebolo studenšie ako polievka v sirotinci.
Životné skúsenosti oprávňujú autorku zostaviť básnickú zbierku v štýle noir. Ale Hana Košková ani v náznaku citovo nevydiera. V umelecky spracovaných podobných ťaživých zážitkoch, podľa Patrície Havrila, sa autorom mnohokrát nepodarí vyhnúť prílišnej dokumentárnosti či, naopak, lacnej efektnosti. Zbierka Chránené územia tieto úskalia úspešne obišla. Na základe zvolenej stratégie sú básne síce plné zvláštnej odovzdanosti rodine, ale utorka neidealizuje. Nie je ovládnutá touto témou, vysnívané a možno prikrášlené vzťahy ju nestrhli. Zároveň nedopustí, aby sa vytratili kamsi do nenávratna.
Každá báseň o otcových rukách je potvrdením vlastnej identity, každá báseň o sestre a bratovi, nie prvoplánovo, skôr symbolicky, smeruje k erbovej básni Matka zo sna (s. 12). Pripomíname: názov je variáciou Koškovej zbierky Súrodenci zo sna (2006). Literárny subjekt je stratou matky zranený a zraniteľnejší. Napriek tomu vie odolávať deštrukčným emóciám. Je pripravený prijať realitu. Prijať. Nestotožniť sa s ňou. Aj po rokoch hľadať odpoveď na to, čo sa stalo. Autorka nepodsúva jednoduché riešenia. Skôr prizýva ku komunikatívnosti a zainteresovanosti. Hľadá prepojenie. Na základe tohto úsilia nie je Chránené územie temnou poéziou.
Zbierkou preteká téma pokrvného príbuzenstva. Očakávané sú i návraty do rodiska. Ich dôležitosť je formálne zvýraznená údajom pri básni Snímanie odtlačkov, (Tuhár, júl 2020). Báseň so zvláštnou odovzdanosťou konkretizuje miesto možného očistenia duše (Prišla som si oddýchnuť/ od seba), s. 40, prostredníctvom spomienok, ktoré majú pôvod v intenzívnom emotívnom zážitku. Konkrétne skúsenosti dopĺňajú sny a vízie. Viaceré literárne subjekty oscilujú na hranici lásky, citu, partnerskej príťažlivosti, no nie vždy s očakávanou pointou. Vo väčšine básní ide o okamih nadýchnutia, o symboliku a tajomstvo.
Chránené územie prezentuje umelecky náročnejšiu poetiku. Muselo to byť v detstve, už v prvých rokoch života sa v mysli poetky začalo vrstviť obrazné videnie, hoci metafory v ňom rozpoznala až neskôr. Lebo, mistríkovsky, metaforu nenachádzame výlučne len ako slovnú básnickú figúru, ale sa chápe aj ako prostriedok, ktorým autor vyjadrí to, čo sa nedá povedať slovami, na čo mu nestačia slová; najmä v opusoch s motívom vzťahov všeobecne, tiež vzťahu samej k sebe. (Stále som to ešte ja? ), s. 61. Od tejto básne s názvom Padám do zamyslenia sa dá úplne prirodzene vrátiť k pilotnej básni Uprostred (s. 9).Poetická výpoveď zastrešená príslovkou v zmysle umiestnenia v strede ľudí a zároveň uprostred seba. V čase ohraničenom individuálnym životom je báseň rámcovaná poetickými súradnicami v reálnom čase nerovnako vzdialeného od narodenia a od smrti. Obom hraničným situáciám je vyčlenený dostatočný priestor.
Uveriteľnosť Koškovej poézie spočíva v schopnosti umelecky spracovať i aktuálne spoločenské a sociálne témy, nevyhýba sa ani ich kritike, napr. zjazvené znamenia sýtych/ čítajúcich o hlade vo vyhriatych izbách... V morálnom protiklade sa ocitli Chránené územia versus mocensky privlastnené územia. V precízne komponovaných básňach sa dominantným stáva čas aj v hodine nemých sestier/ a hovoriacich bratov, s. 18.
Zbierka sústreďuje básne so základnými motívmi rodiny, spoločnosti, ľudských vzťahov s imperatívom času. Je rozčlenená na dve časti: názov prvej je rovnomenný s titulom. Druhá, menej rozsiahla kapitola Nasvietené zvnútra, zjednocuje básne o prírode, záhrade, o vysnívanom, chýbajúcom i reálnom dome – stavbe v zmysle bezpečia.
Básnickou zbierkou Chránené územie, umelecky dotvorenej originálnymi ilustráciami Ladislava M. Wagnera, sa v slovenskom vydavateľskom prostredí po prvý raz predstavuje Vydavateľstvo Lux libris v Lučenci. Ak budú editori Iveta Zaťovičová a Rudolf Kooijman pokračovať naznačeným smerom, stane sa zárukou estetiky, výnimočného súladu poézie a vizuálnej koncepcie literárnych diel, ktoré pripravujú pre kultivovaných čitateľov.
Zlata Matláková
In: Knižná revue, 2021/01 – 8. 2. Na portáli LIC