Zlata Matláková: Oživiť spomienky (recenzia knihy Štefan Kuzma: trnavské zápisníky) In: Literárny týždenník, ročník XXXVI., 28.4.2023, dvojčíslo 11-12, s. 15

Štefan Kuzma

trnavské zápisníky (1 – 3)

Trnava: Knižnica Juraja Fándlyho , 2022,

1. vyd., 261  s.,

ISBN 978-80-88695-78-3

                                              

Oživiť spomienkami

Zlata Matláková

           

            Intímnu básnickú výpoveď Štefana Kuzmu odporúčame vnímať cez spoločensko-politickú dobovú situáciu. Z niektorých básní totiž vycítiť poznanie, že minulosť nás ovplyvňuje viac, než sme ochotní pripustiť. Tento fenomén je najvypuklejší v záverečných básňach tretej časti trilógie s názvom čistý stôl. V záujme dôraznejšej výpovede, hoci autor v podstate nenarúša poetické tradície, je čitateľ konfrontovaný s politickým zovretím, s  existenčným stiahnutím hrdla a takmer s nedýchaním. Báseň ako záchrana? Sebazáchova? Možná v poézii a všeobecne v akejkoľvek vlastnej tvorbe. Takýto prejav autorovej vôle a rozhodnutia zvlášť akceptujeme v jubilejnom roku 2022, kedy Štefan Kuzma, autor 13 zbierok poézie a 4 rozsiahlych románov,  svoje najnovšie  básnické dielo, trilógiu, uviedol medzi čitateľov.

            Malé odbočenie. Rovnaké vročenie i vydavateľa má aj 314-stranová prozaická publikácia ODCHODY A NÁVRATY. Je zostavená z rozsiahlej novely (malého románu) a niekoľkých tematicky príbuzných poviedok. Ak sa na prózu pozeráme očami jednej z postáv, Amíny: Svet je oveľa komplikovanejší ako schopnosti a možnosti človeka pochopiť ho ( s. 239), tak sa očakávane a pozorne začítame do textu na s. 111. Milovníci poézie v ňom ocenia informáciu o kaviarni El Jardín v Malage, kde sedával MANUEL ALCÁNTARA a prežíval svoj Súkromný život s dominantnou štvrtkovou básňou, „čo prechádza okolo a žije z vlastných svetiel“. Možno iba predpokladať, že práve pri písaní spomenutej epizódy sa Štefan Kuzma rozhodol zostaviť knižnú podobu básní napísaných najmä v Trnave v rokoch 2015 až 2021. Geograficky vzdialené mestá sú pre autora z odlišných dôvodov veľmi blízke, a preto si literárne nezacláňajú.

            Vrátime sa k trnavským zápisníkom 1 – 3. Každú časť trilógie i každú kapitolu myšlienkovo a zároveň graficky „dotvára“ haiku. Tento literárny útvar sa svojím charakterom  približuje k aforizmu a dá sa vnímať ako motto. ( Striedanie klasických básní a haiku zaujali už v básnickej zbierke do zbla, 2015.) Autor používa voľný verš, občas rytmizuje a rýmuje v snahe synchronizovať svoju i čitateľovu vnímavosť . V trilógii prevládajú básne o hľadaní a nachádzaní svojej identity, o vzťahoch, láske s intímnou esenciou milovania najmä v druhej časti s názvom nahé dni (2) konkrétne v básňach: oplatí sa vstať; láska; femme fatale ap. Zaujme i téma času a prirodzeného ukončenia života „ v túžbe pobrať sa a zároveň zostať“. Trnavu ako zdroj inšpirácie a domova autor opisuje v príťažlivom zrkadlení i tajomnej obrazotvornosti, no neidealizuje. Vina? Nevina? „nad jeruzalemskou ulicou / svietia žlté hviezdy“. V hľadaní pravdy sa občas vynorí i skepsa:  „už sa ani nevykláňam I z majáka nad zátokou banalít / a nepotrebných vecí“.

            Kuzmova trilógia je plná hudby, farieb, parafráz, refrénov, slov s opačným významom i predpôn v zátvorkách. Tiež viery, keď autor naznačuje:  „boh sa vo mne zamyká“  a cez biblickú osobnosť  Jána Krstiteľa si stojí za tvrdením : “ každá modlitba platí len raz“. V zbierke nechýba autorov ikonický strom – čerešňa, ani čierny spln v zmysle obrazotvornosti. Š. Kuzma niekedy verne zrkadlí pozorovanú a prežitú skutočnosť, inokedy podnieti čitateľovu predstavivosť a zmení zaužívané vzorce vnímania. V jednotlivých básňach však nenachádzame zvrat alebo šokujúcu pointu. Napriek tomu trnavské zápisníky (1 – 3) nepôsobia ako pokojný prúd desiatok básní. Vďaka hľadaniu i nachádzaniu ničím nezameniteľnej podstaty, ktorou sa autor odlišuje od ostatných ľudí nielen v tvorbe, ale aj vo vnímaní súčasnej geopolitickej a sociálnej situácii, vytvára priestor  pre morálnu výpoveď , ale i skepsu: „už sme si zvykli meniť lož na pravdu/ kupčiť so sebou a žiť na úver“. Nanajvýš aktuálne tne do živého.

            Aká je teda poézia Štefana Kuzmu? Možnou odpoveďou môže byť i vyjadrenie Dalimíra Hajka:  „poéziou je aj pocit pohnúť tento svet kamsi dopredu, dať zmysel veciam, ktoré človek vidí okolo seba“. Napríklad i výtvarnému nadaniu autorovej vnučky Kataríny Kudělkovej sústredeného v obraze Snové mesto. Výrez z tohto obrazu trnavské zápisníky 1 – 3 ilustračne dotvára.

 

In: Literárny týždenník, ročník XXXVI., 28.4.2023, dvojčíslo 11-12, s. 15