JÁN KAČALA, JOZEF M. RYDLO, zostavovatelia
HENRICH BARTEK V SLOVENSKEJ JAZYKOVEDE A KULTÚRE
Fotografia na frontispise: Literárny archív Slovenskej národnej
knižnice v Martine
Bratislava: Vydavateľstvo Post Scriptum v spolupráci s občianskym
združením Libri Historiae, 2017, 1.vyd., 290 s.,
ISBN 978-80-89567-81-2
Meno ruže pre Henricha Bartka
Knižný zväzok Henrich Bartek v slovenskej jazykovede a kultúre je venovaný vedeckému, kodifikačnému, organizátorskému a vydavateľskému dielu jazykovedca, publicistu a kultúrnopolitickému činiteľovi Henricha Bartka (1907 Žilina – 1986 Niederaltaich, Nemecko). Za obsah a čiastočne aj knižnú podobu súboru štúdií prevzali zodpovednosť zostavovatelia jazykovedec Ján Kačala a historik Jozef M. Rydlo. Z textu na prebale knihy sa dozvedáme o ich rozhodnutí „rozšíriť vecný záber a pripraviť publikáciu hľadiacu na osobnosť a dielo Henricha Bartka z nových, predovšetkým spoločenských pozícií očami renomovaných predstaviteľov viacero odborov“. Väčšina odborných vedeckých prác odznela na vedeckej konferencii 22.marca 2017 pri príležitosti dvoch jubileí: 30. výročia úmrtia H. Bartka a 110. výročia jeho narodenia. Vedecká rozprava spred niekoľkých rokov je ohraničenou udalosťou, ale oprávnene treba spomenúť inštitúcie podieľajúce sa na uvedení knihy: Katedra slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty UK, Univerzitná knižnica v Bratislave, Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, Slovenský ústav v Ríme, Libri Historiae, o. z. , a Vydavateľstvo Post Scriptum.
Súbor štúdií je nadčasový a ani v terajšom hľadaní vlastnej identity nestráca opodstatnenú aktuálnosť. Jeho odbornou analýzou sa zaoberalo viacero osobností v oblasti vedy, kultúry a školstva. Pripomíname zámer zostavovateľov predkladajúcich knižný zväzok odbornej aj širokej verejnosti. Pre obidve skupiny čitateľov môže byť prijateľná informácia zakomponovaná do resumé. Dozvedáme sa z nej o formálnom členení zväzku i o autoroch jednotlivých štúdií:
I. časť venovaná osobnosti Henricha Bartka a jeho kultúrnopolitickej angažovanosti pozostáva zo štyroch príspevkov (Pavol Parenička, Róbert Letz, Jana Žumárová a Július Lomenčík.
II. časť sa zaoberá Henrichom Bartkom ako jazykovedcom a kodifikátorom spisovnej slovenčiny ( Ivor Ripka, Ján Kačala, Juraj Glovňa, Ľubomír Kralčák, Martina Kopecká, Pavol Žigo, Eva Tibenská, Jaromír Krško a Renáta Hlavatá).
III. časť je venovaná životu a dielu Henricha Bartka v emigrácii. Obsahuje rozpravu Jozefa M. Rydla a osobitú stať Písomnosti Henricha Bartka vo fondoch slovenských archívov.
Publikované štúdie majú očakávanú odbornú úroveň. Za všetkých spomeniem autora Juraja Glovňu. Vo svojom vedeckom texte zaujme údajom o doteraz najpodstatnejšom rozbore Bartkovho diela. Podal ju Ján Kačala v knihe Osobnosti slovenskej jazykovedy v 20. storočí ( s. 42 – 68); v nej sa komplexne venuje aj dielu napísanému v zahraničí. Táto informácia nás tematicky nasmeruje k Osudom „otca modernej slovenčiny“ Henricha Bartka v dobrovoľnom vyhnanstve v precíznom spracovaní Jozefa M. Rydla.
Vráťme sa k jedinej fotografii. Znova a znova vnímam Bartkov čiernobiely portrét a hľadám v ňom tŕne, obavu, strach, blen, osamelosť i predzvesť posledných rokov života v benediktínskom kláštore Niederaltaich v Bavorsku, kde vo vzácnej knižnici pracoval ako knihovník (1962 – 1986). Miesto a pracovné zaradenie evokujú myšlienku na román Umberta Eca Meno ruže. V jednom z rozhovorov sa taliansky spisovateľ vyjadril, že niektoré veci už neexistujú a zostali len slová. V predmetnom knižnom zväzku venovanom H. Bartkovi je istá tendencia k ich jadrnosti. Prikláňam sa k nejasnosti hraníc významu slov; v poézii ju môžem využívať ako estetický prostriedok.
Malé odbočenie: Horné Orešany pri Trnave sú jediným miestom na Slovensku, kde vznikla klauzúrna komunita mníšok benediktínok. V Kláštore najsvätejšej Bohorodičky raz týždenne ponúkajú veriacim rozjímavé čítanie Svätého písma. Ak by som chcela potvrdiť Bartkovu religiozitu a popritom navštíviť dom rehoľných sestier, moje ruky by boli v znamení žltej ruže, v ktorej pretrváva slnko. Jej meno je Gloria Dei.
Podľa J. Kačalu, tomuto múdremu Slovákovi, ktorý svojimi krokmi predurčil osudy slovenčiny v 2. a 3. tretine 20. storočia, sme stále dlžní objavovanie jeho diela a jeho sprístupňovanie kultúrnej spoločnosti. Konferencia a zborník by mali byť iba ohnivkom v reťazi skutkov na priblíženie tejto osobnosti širšej verejnosti.
Zlata Matláková
In: Literárny týždenník, ročník XXX, s. VI., 28.4.2023, dvojčíslo 11-12, s. 15