Tomas Trnaströmer
Zimná noc
Búrka si prikladá ústa k domu
a fúka, aby vylúdila tón.
Spím nepokojne, prehadzujem sa
a v driemotách čítam text búrky.
Ale dieťa má veľké oči v tme
a búrka kňučí kvôli dieťaťu.
Obom sa páčia rozhojdané lampy.
Obe sú na polceste k reči.
Búrka má ruky a krídla ako dieťa.
Karavána sa ženie k Laponsku.
A dom, ten cíti svoje súhviezdie klincov,
čo držia steny pokope.
Noc ticho pradie nad našou podlahou
(kde všetky kroky, čo už dozneli,
spia ako lístie utopené v rybníku),
zato vonku je noc divá!
Svetom sa ženie vážnejšia búrka.
Ústa si prikladá k našej duši
a fúka, aby vylúdila tón. Bojíme sa,
že nás vyfúka doprázdna.
Kyrie
Môj život zavše otvoril oči v tme.
Pocit, akoby davy tiahli ulicami
naslepo, nepokojne v ústrety zázraku,
zatiaľ čo sám, neviditeľný, ostávam stáť.
Ako keď dieťa zaspáva, celé vystrašené,
a pritom načúva ťažkým krokom srdca.
Dlho, dlho, kým ráno vloží lúče do zámok
a všetky dvere tmy sa otvoria.
Tomas Trnaströmer
Medzi allegrom a lamentom
Zobrané básne
Preložil: Milan Richter
Ilustrácie: Marcel Dúbravec
Zodpovedná redaktorka: Viera Prokešová
Grafická úprava: GRAFIQ Studio
Tlač a väzba: Svornosť Bratislava
Vydalo MilaniuM (PhDr. Milan Richter – MilaniuM)
v edícii LOS (Literárne osobnosti Severu) ako svoju 1. publikáciu