V čase covidového nepokoja posiela Bohumil Chmelík priateľom výstrižky z textov kníh svojej rodinnej knižnice:
Dovoľte, aby som predstavil báseň Gorazda Zvonického.
S prianím pokojných a zdravých dní nového týždňa,
zostávam v úcte Bohumil Chmelík
Gorazd Zvonický, vlastným menom Andrej Šándor bol slovenský básnik katolíckej moderny, katolícky kňaz, salezián, prekladateľ, editor edície Lýra, misionár, pedagóg a významný exilový pracovník.
Gorazd Zvonický sa dožil pádu komunizmu. Po dlhých rokoch exilu mohol navštíviť rodné Slovensko, čo pre neho znamenalo obrovskú satisfakciu. Zomrel v Ríme a bol pochovaný v slovenskej hrobke na cintoríne Prima Porta na Via Flaminia. Dňa 29. júna 1996 boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine. Wikipédia
Literárny almanach Slováka v Amerike, ročník 1967, obsahuje ako III. časť "Predstavitelia slovenskej kultúrnej tvorby" (s.115 až 249.) Predstavuje tu viac ako 170 "slovenských slobodných kultúrnych pracovníkov, roztrúsených po všetkých končinách sveta", píše "Úvodom" almanachu Andrej Žarnov.
Gorazd Zvonický
PRIESKUM
Z olivy k bralu privtelenej
po nebi siaham vysokom
a hmatám, či mám v srdci menej
bodliakov ako pred rokom.
A prekutávam kúty, diery,
čo vyhlodali prívaly,
či bydlia v nich tie isté zvery,
ktoré tam vlani bývali.
Čo nechcem, nájdem vždycky navyš:
chrobač a podrast škodlivý.
Nuž kým mi srdce nenapravíš,
nezídem, Bože, z olivy.
1967
Literárny almanach
Slováka v Amerike
Redaktor: Dr. Jozef Paučo
Úvod: Andrej Žarnov
Heslá: František Vnuk
Vydavateľ: Časopis Slovák v Amerike
báseň G. Zvonického s. 68