Výstrižky Bohumila H. Chmelíka: Viliam Turčány (24. 2. 1928 - 10.5.2021): Vo vlaku

 

  V čase covidového nepokoja posiela Bohumil H. Chmelík priateľom výstrižky z textov kníh svojej rodinnej knižnice:
dovoľte, aby som uviedol báseň V. Turčányho.
V úcte     Bohumil Chmelík
 
Viliam Turčány
 
24. február 1928 Suchá nad Parnou --- 10. máj 2021 Šelpice
Opustil nás jedinečný básnik, jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov,
najstarší člen Spolku slovenských spisovateľov.
R.  I.  P.
 

Viliam TURČÁNY

VO  VLAKU

 

Bozkávali sa úsmevmi

           a nádejou,

                 že budúcnosť

                        len upevní

z úsmevov jemne budovaný most,

            ním už-už-už bozk za bozkom sa valí,

bozk, ktorý úsmevy im obom sľubovali.

 

Cez kraje plné závejov

         -budúcich mlák?-

                  sa brodí strom

                        i s alejou,

do nej sa vinul úsmev s úsmevom,

        keď celým svetom divé vetry viali

a všetko zamietli, čo oči sľubovali?

 

Cez záveje sa brodí vlak

        a hľadá most?

              Nájde ho raz

                        a nájdu slák

i husličky – a z hluchonemých čias

       vyčarí sa raz na nich hudba mäkká,

tá hudba spod ľadu, čo ľahkých hier sa zrieka?

 

Len pohľadmi jak na večnosť,

        len úsmevmi

             ju objímal

                        ten plachý hosť?

A hoci ju hneď po pravici mal –

       akoby tiekla medzi nimi rieka,

pri ktorej za mostom sa musí doďaleka!

 

 

VILIAM  TURČANY

Aj most

som ja

 

Vydal Slovenský spisovateľ,

Bratislava 1997, mimo edície.

Doslov napísal Jozef Felix.

Zodpovedný redaktor Vlastimil Kovalčík.

Korigovala J. Lackovičová.

Prebal a väzba Emil Bačík.

Technická redaktorka Hana Pavlásková.

Číslo publikácie 2064.

Vytlačili Tlačiarne SNP, n. p., Banská Bystrica.

Viaz. Kčs 10.-

 
 

 

 
 
 

 

Štítky:

|