Výstrižky Bohumila Chmelíka (z jeho knižnice priateľom): Tido J. Gašpar: Dvaja orli

V čase covidového nepokoja posiela Bohumil Chmelík priateľom výstrižky z textov kníh svojej rodinnej knižnice:
Dovoľte, aby som Vám predstavil úryvok z poviedky T. J. Gašpara "Dvaja orli", uverejnenej v knihe próz Pri Kráľovej studni.
 

Tido J. Gašpar (1893, Rakovo-Stariny – 1972, Nové Zámky), bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.


Od roku 1911 pracoval ako námorník v Jadranskom mori, počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva.
 
V úcte    Bohumil Chmelík
 

DVAJA  ORLI

„  Jeden bol ozajstný skalný a druhý iba takzvaný morský orol – muž.

Zlému osudovému zajatiu a krásyplnej Grage Podkapelskej patrili za čas oba. Ale oba prináležali vlastne inam. Jeden svobodnému vzduchu a druhý moru.

.....

                „Uletel,“ povedala tíško, akoby ranenými ústami.

            „Všetko smelé uletí raz, kde patrí,“ povedal on s nadšením a  blýskave, akoby plamenné krýdla túh boly šibaly v jeho zrakoch. Dlho nemohol odtrhnúť svoje oči s tej širokej vzdušnej cesty orlieho letu do voľnosti. Vzrušenie ho rozdýmalo a s jasotom v hlase, skoro spieval:

            „Aké krásne, aké krásne . . .“

            „Už sa, možno, nevráti nikdy viac,“ nariekala Draga a inštiktívne pripínala Glauka k sebe svojimi ramenami.

.....

Akýsi sen ho mámil, symbolizovaný krásne rozpätými peruťami orla, ktorý sa predsa zdvihol do výšky, neobzerajúc sa viac ani chvíľku k miestam, ktoré bol opustil. Ó, Glauko Slokovič sa zasa spamätal, kto je on!. . . Morský orol, ktorý nie je doma tam, kde je. Všetko ho pokúšalo. Celý svet sa splašil a prišla vojna. Prístav sa rozhmýril. Lode odkotvovaly. Striehol, akoby nadchádzala možnosť, kde i jeho krýdla nezavadia viac na nijaké prekážky.

            More bol tiché a dusné. Skoro mŕtve vo svojej nehybnosti a predsa sa mu zdalo, akoby sa v nejakej horúčke šialene sbieralo k očisťujúcemu víchru. Matrózi spievali a popľúvali dlane. Naloďovali muníciu, uhlie, proviant do bachora lode a do seba naloďovali neznáme napnutie. Starý „Bootsmann“, najstarší mornár na palube „Kormorana“, chodil preinačený a miesto nadávok roztrusoval tajné prorocké slová: „Zora puca, biče dan!“ – Zora pučí, bude deň!

Zora pučala!

„Kormoran“ dostal príkaz, teraz už vážne strážiť bránu Adrie pri Otrante a – išiel. Za jedného včasného rána vyletel z úzkeho prístavu, ako štíhly vták.

A nevrátil sa viac . . .

Stalo sa, že Dragu Podkapelskú skoro rozsmútila zvesť, že i jej druhý orol, morský orol, Glauko Slokovič, odletel.

V úradnej zpráve o ztratách, vyhlásili „Kormorana“ za nezvestného. Nik nevedel, čo sa stalo – len Draga. Ó, ona cítila a videla vo svojich snách i tento druhý odlet so všetkou jeho boľavou a raniacou krásou, s ktorou končila sa rozprávka jej dvoch uletených orlov . . .“

 

Tido J. Gašpar  PRI KRÁĹOVEJ STUDNI   Vyšlo v lete roku 1929 ako XX. sväzok Edície mladých slovenských autorov, ktorú vydáva Sväz slovenského študentstva v Bratislave   nákladom Leopolda Mazáča v Prahe   Obálka Martina Benku   V 2500 výtiskoch vytlačil Jaromír Dolenský v Prahe

 

 
 

 

Štítky:

| | |