Ukážky z tvorby: Ľubomíra Miháliková: Stromoradie (zo zbierky Diva oliva)

 

Stromoradie

Ruža asteroid

 

 

1.

 

Chválim ťa – ide mi o vlastnú kožu

o krásu mi ide

Je to ona?

Spĺňa to čo chcem?

 

 

2.

 

Byť so všetkým všade

v súlade

o krásu mi ide

o bezobsažnú stopu

 

tá ma zasiahla

nehanebná prázdna

dosahuje ma

a ešte len zasiahne

 

 

 

3.

 

Ako blesk z jasného neba

chválim stvorenstvo

za dary čo sa ku mne hrnú

všetky ku mne smerujú

 

nálepky striebro fejky

ruky sa zapĺńajú

všetci mi idú naproti

len ja nie som doma

 

 

 

 

4.

 

Odhadzujem ruže

lámem im tŕne

vtákom krídla

ide o dušu

 

Objatie

akési oslnenie

renesančnú báseň

ešte pred počatím

 

 

5.

 

Kde je?

dokonalá dobrá zlá

Jednoducho vzlietla

Tamtí povedali – nie je tu

Odišla

 

 

6.

 

Hmatateľná poddajná

Chlebík

 kladiem do úst

spievam  Halelujah !

 

 

7.

 

Tichučko na horizonte

pláva mesiac

odvrátená tvár

môjho ja

 

 

 

Tichučko na horizonte

mesiac pláva

Privrátená tvár

oslnenia

 

 

8.

 

O krásu mi ide  Aisthetikon

pri nadýchnutí

aj pri poslednom výdychu

jedinečný lúč -  záblesk

 

Stúpam polonahá

jemne priezračná

po naklonenej rovine

Inobytia

 

 

9.

 

Chvejem sa. Iba hudba

Hladká ma

 jemnou pavučinkou

svadobného závoja

 

Tichučko splývam

s dokonalosťou

Si so mnou.

Som to ja?

 

 

10.

 

Tu mám svoje miesto

inými očami vpíjam krásu

harmóniu v dokonalosti

zvoní vo všetkých okolitých ružiach

 

 

Vôňa ma napĺňa

vystiela jemným vánkom

hudba / je/ večná

prítomná vo všetkom všade

 

v akomsi absolútne priestoru

 

 

11.

 

Tam mám nádej

byť s večnosťou v priazni

nadčasovou láskou

večne milujúca

 

 

12.

 

Neudržím sa v éterickom ošiali

tóny hlbokého organa

ma priťahujú k zemi

 

S ružou Asteroid si podávam ruku

chválim ju za prenádherné farby

vpíjam ich do seba

 

odomykám  a zamykám  - modlikám

 

 

13.

 

Krása nádhera pozemského

sa potrebuje napiť

plným dúškom materinej dúšky

vonia letom

 

 

 

 

 

14.

 

Po dokonalej kráse v úplnosti

bezo zbytku bez podmienok

krúžim v inotaji

krátkodobého zabudnutia

 

 

15.

 

Jeden deń

 

Je deň

po všetkých prebdetých nociach

oslnenie vzácnymsvetlom

láme rôzne farby

krištáľ? diamant? alebo slza?

 

 

16.

 

Slzy vyrastú ako sklená hora

cez ňu slnko olňuje

nysýti Žalmom ešte

neobývané srdce

a povie Môj si ty.

 

 

17.

 

Nezabudni chváliť túto chvíľu

ide o začiatok nového

znovuzrodenia

nikde nikdy nekončiacej

večnosti

 

Tak potom – prečo zneje tá hudba?

Orchester toľkých nástrojov?

aj hudobníci sú unavení

potrebujú ladiť  - jesť ovocie

dotknúť sa strún

dotknúť sa jeden druhého

ochutnať víno

aby sa všetko rozzvučalo

 

 

18.

 

Nezabudni chváliť hudbu

prestúpila nebesá

prešla po hrane výmoľa

nad vysokou horou

 

slnko neklesá

díva sa na mňa

spoznáva vo mne

vysoké E

 

 

19.

 

Prijíma ma

nekonečný závan morského vzduchu

more sa dvíha obrovskou silou

hudbe rozumie

 

z oblakov rannej rosy

zo sĺz rosy slzičiek

rozbúrenej vody

 

volá na mňa akýsi hlas

- poď. Odvždy čakám

a chválim túto chvíľu

moja si

 

 

 

 

 

 

20.

 

Ruža Asteroid

stvorená zábleskom okamihu

na hrane života a živorenia

pokrstená

 

v mene trojjediného

vodou života pozvaná

z ničoho nič Rozkvitnúť

v mene Otca i Ducha svätého

 

Pripravená ponúknuť pôvab

sametový púčik

fúknuť do modravého obláčka

Nič a Čin

Dve veličiny

 

 

21.

 

Vystieraš ruku láske

Musíš byť smelý

lebo inak

srnky o polnoci

sa nepozrú rovno do očí

milencom

 

 

22.

 

Dve hodiny po polnoci

prechádzame Záhorie

ruža Asteroid sa rozhodla

preletí

 

biely holub ponad stromoradie

ruža zahorí vesmírnou žiadostivosťou

a vzplanie

po láske

23.

 

Čo robiť?

Keď to malé nič

sa zmení na veľký čin?

 

Srdce je prázdne

a teba

ničím a nikým

nenahradím

 

 

24.

 

Chodím temným Záhorím

možno azda

ruža Asteroid

na jeseň listy budú jesenné

 

a hrať bude violončelový part

Ohňom lásky zahorím

šťastnej chvíli  - budeš rád

 

 

25.

 

 

Ruža Asteroid skoro ráno

na bielych krídlach holuba

privoláva deň aj noc

nič aj čin

 

aby sme vášnivo túžili

milovať čistulinko sniežik

jemnú vločku vianočného tichúčka

Bezpodmienečnou láskou

 

Jednoducho – Priľnúť

 

 

26.

 

Och, Zelený Boleráz -  môj tichý týždeń

popod javorovú horu aj husle husličky

zˇdaleka husičky zhodia mi kúsok

bielenej plachtičky

ešte raz osuheľ

ešte raz osika

zelený Boleráz

cez tichý týždeň

 

 

27.

 

Nastalo ticho

chvíľa zabudnutia

vzýva od rána

vzkriesená

 

akoby znovu začínala

v tajomnom duchu

biela nádej

maličká vznešená

 

v púčiku Ruže Asteroid

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

28.

 

Mladým študentom – umelcom

v Pezinku 12.6.2019

 

 

Vstúpila som do seba

do sveta pochybností

do rany mi padla nevera

zapadla medzi vzácnych hostí

 

 

 

a rozprúdila úrody

pozvala všetkých k stolu

fajku mieru vyfajčiť

skúšať pevnú vôľu

 

pripili vínom na mladosť

na ódu plnú cností

až  hlava sa krútila

dostala hlavnú rolu

o vode a o chlebe

normálny pocitový stav

nevieš ešte o sebe

láska hľadá zjav

 

kdeže je sever

sklíčko kamienky

a kde je plátno

víno  - hever?

 

z kamienkov malých pekný chodníček

k čomusi ozaj vedie

a tak som s vami strávila

nedeľné poobedie

 

a možno ešte niekedy

bude hodovanie

zas vína budú ožívať

aj fotky pekné jaré

 

i básničky sa uležia

v nejednej básnikovej hlave.

veď akosi to ide od vekov

bohéma dvíha krídla

 

len aby  aj poetický stan

prikryla pezinská škridľa

aby tu menej pršalo

a viacej básné znelo

 

nech teda žijú básnici

želám vám zo srdca vrelo