Poézia bez hraníc
Medzinárodný festival Jána Smreka,
11. – 14. novembra 2019, Bratislava – Trnava
Skutočnosť, že poézia nemá pevne vymedzený priestor a ani čas, ale je neoddeliteľnou súčasťou všetkého živého, potvrdzuje aj Medzinárodný festival Jána Smreka, ktorý sa aj v roku 2019 uskutočnil v Bratislave i Trnave. Zahraniční hostia Ana Blandiana (Rumunsko), Horst Samson (Nemecko) a Andrea Tavernati (Taliansko) sa 12. novembra stretli najprv so študentmi Trnavskej univerzity a potom v rámci programu Proti noci vystúpili v Kultúrnom centre Malý Berlín.
Program Proti noci bol koncipovaný ako spomienka na novembrové udalosti roku 1989 a vyzdvihoval úlohu slova a poézie v dobách totality. Práve Ana Blandiana a Horst Samson boli kvôli svojej tvorbe nepohodlnými autormi pre nedemokratický režim. Hudobno-slovný večer sa začal básňou Jána Smreka v podaní spisovateľa a držiteľa Ceny Antona Srholca za slobodu Bohumila Chmelíka. Podujatie svojou hudbou dotvárala speváčka Jana Andevská. Program festivalu pokračoval na ďalší deň stretnutiami so študentmi Gymnázia Jána Hollého a Gymnázia Angely Merici. Diskutovali s nimi Annabel Villar (Uruguaj) a Julio Pavanetti (Uruguaj). Počas obidvoch dní ich sprevádzal organizátor podujatia a predseda Slovenského centra PEN Milan Richter.
V nasledujúcej časti prinášame našim čitateľom básne od každého zahraničného hosťa, ktoré sú zároveň súčasťou zborníka Prečo stromom nenarastú krídla, ktorý zostavil Milan Richter a vydalo ho Slovenské centrum PEN.
Ana Blandiana
Narodila sa v rumunskom Temešvári. Pseudonym Blandiana si zvolila podľa rodnej obce svojej matky. Kvôli otcovi, ktorého ako gréckokatolíckeho kňaza komunisti po vojne väznili, nesmela spočiatku študovať, neskôr absolvovala štúdium rumunského jazyka. Debutovala zbierkou básní Prvá osoba v množnom čísle (1964). Odvtedy vydala takmer tridsať básnických zbierok, tri knihy poviedok, jeden román a pätnásť kníh esejí. Preložené básne jej vyšli vo viac než dvadsiatich krajinách sveta. V 80. rokoch minulého storočia vystupovala aktívne proti Ceausescovmu režimu. V roku 1990 sa stala prezidentkou revitalizovaného Rumunského centra PEN. Je členkou aj Európskej akadémie poézie a Mallarmého akadémie. Získala viacero významných ocenení, napríklad Herderovu cenu (1982), Stredoeurópsku cenu (2002), Zlatý veniec Strugy (2019) a Cenu Jána Smreka (2019).
Zavreté kostoly
Zavreté kostoly
Ako domy, ktorých majitelia odišli,
Nepovedali, kedy sa vrátia,
A nezanechali novú adresu.
Naokolo mesto
Krúži električkami a bicyklami,
Klaksónmi, reklamami.
Náhliaci sa ľudia,
Predávajú a kupujú, predávajú a kupujú,
Jedia uprostred chôdze, behu.
A kedy-tedy sa ustatí
Pristavia na kávu
Pri stolíku na chodníku
Neďaleko katedrály z 11. storočia,
Na ktorú hľadia, no nikdy nevidia ju,
Pretože hovoria do telefónu,
A nikdy ani len nepomyslia spýtať sa,
Kto to kedysi býval
V takom velikánskom dome.
Horst Samson
Narodil sa v rumunskom Salcami, kam jeho rodičov po vojne nútene presídlili. Pracoval ako učiteľ a novinár. Od svojho debutu Modrý vodník (1978) vydal v Rumunsku ešte tri básnické zbierky. V roku 1987 sa mohol presťahovať do Spolkovej republiky Nemecko. V Nemecku mu vyšlo osem zbierok poézie a početné preklady diel rumunských autorov.
Spoluúčasť
Spomienka na Paula Celana
V záhradách horia posledné hrušky
A Boh rad za radom vyzlieka
Stromy. Smrť, vraví Tolstoj, sa
Skončila. A my sa vraciame späť,
Domov, na našu cudziu zem, vyrábať
Darčeky pre vnímavých. Súdny deň
Ostáva utkvelou predstavou, studeným
Plecom večera. Ticho nás udrie
Do tváre pred priepasťou slov,
Ktorými som práve hovoril.
Andrea Tavernati
Narodil sa v Pavii. Vyštudoval filológiu stredoveku a humanizmu a taktiež paleografiu a archívnictvo. Debutoval v roku 2013 zbierkou básní Intímna esencia, cesta haiku. O dva roky neskôr vydal zbierku veršov Bubny a knihu poviedok A žiadne naspäť (2015). Je viceprezidentom Domu poézie Como, kde pôsobí aj ako porotca Medzinárodnej ceny za poéziu a prózu.
Na prebrázdených moriach
veslá do prístavu nemieria.
Biele veľryby občas
vychrlia vodu do výšin.
Tváre, gestá a detaily
zmeravejú na hladine,
no príde čas,
keď zmiznú a márne budeš
páčiť z nich odpoveď,
ak ich vytiahneš na palubu:
ako z kašovitých zvyškov
medúzy,
z ktorých veda
– DNA dosiaľ nerozlúštená –
nevyčíta ani slovo.
Annabel Villar
Je spoluzakladateľkou medzinárodnej asociácie básnikov Líceo Poético de Benidorm, ako aj čestnou členkou Severoamerickej akadémie modernej literatúry. Je taktiež riaditeľkou Medzinárodného festivalu poézie Benidorm & Costa Blanca. Vydala štyri básnické zbierky, pričom zbierka Meditácia vyšla dvojjazyčne v španielskom a anglickom jazyku. Jej básne boli preložené do viacerých jazykov a sú súčasťou mnohých medzinárodných antológií či literárnych časopisov.
Tranzit 1
Dýchaj, neprestávaj dýchať.
Sviežim vzduchom si naplň pľúca,
dovoľ mu, aby sa plavil tvojou krvou.
Precíť ako život preniká celým telom,
magma zahrievajúca kosti a dušu.
Keď sa nadýchneš a vydýchneš,
stávaš sa súčasťou životného cyklu,
ktorý je prchavý aj hynúci,
definitívny aj dočasný.
Hraj svoju rolu
v prirodzenom kolobehu vecí:
zo zeme prísť a do zeme sa vrátiť,
nahý a sám, bez šiat a bez náhrobku,
bez sandálov a bez cyprusov.
Po poslednom nadýchnutí
zanechaj všetko a vzlietni bez záťaže,
bez strachu a obáv ku svetlu
nemennému a tajomnému,
čo tŕpnuc trpezlivo čaká.
Dýchaj, neprestávaj dýchať.
Julio Pavanetti
Narodil sa v uruguajskom Montevideu. Vydal jedenásť básnických zbierok. Mnohé jeho básne boli preložené a publikované vo svetových literárnych časopisoch a antológiách. V súčasnosti žije v Španielsku. Je zakladateľom a predsedom medzinárodnej asociácie básnikov Líceo Poético de Benidorm, členom Severoamerickej akadémie modernej literatúry, členom Asociácie španielskych spisovateľov a riaditeľom Medzinárodného festivalu poézie Benidorm & Costa Blanca.
Medzi nebom a morom
Medzi nebom a morom: iba čiara.
Kopija zabodáva spenené svetlo
do útrob noci
– tajomná, hlboká vo svojom mlčaní –
a mení perly z kupoly dómu na kvapky,
ako keď lutna vylieva noty do krvi
a narieka z dočasnej straty pamäti.
Medzi nebom a morom: iba čiara.
Pohladenia sú bez dáždnikov mokré.
Bozky sa chránia pred bozkami,
no stehná sa rozochvejú v triaške,
aj luna postojí chvíľu, kým prechádza sa
uprostred krištáľov, pretože láska vždy
prežije každú temnú chvíľu vzplanutia.
Medzi nebom a morom: iba čiara.