Vo Vydavateľstve SSV v Trnave (2013) vyšla tretia knižka Pavla Tomašoviča Presahy. Jeho prvá kniha Nič v krajine nikoho sa v ankete Knižnej revue v kategórii Debut roka umiestnila na druhom mieste. Druhá kniha Bezčasie bola v tej istej ankete na piatom mieste v kategórii Kniha roka. Presahy tvoria úvahy a zamyslenia publikované v trnavskom periodiku Novinky z radnice, ktoré upútali pohľadom na smerovanie našej spoločnosti, stratu identity, hľadanie pravdy, spravodlivosti a v neposlednom rade Boha. Slovo je podľa autora alfou a omegou dorozumievania. V jednom článku napísal: „Slová používame viac na dokazovanie vlastnej pravdy, na útoky proti iným či uľavenie vlastnej zlosti ako na dorozumenie.“
V knihe nie sú jednotlivé úvahy zaradené podľa chronológie ich uverejnenia, ale tematicky: sú tu Presahy života, Presahy poznania, Presahy doby a Presahy času. JednotlivéPresahy sú oddelené vynikajúcimi fotografiami Blažeja Vitteka. V Presahoch života upúta obsahom aj názvom úvaha Kto vráti práci česť?, v Presahoch poznania zas Slepota vidiacich, v Presahoch doby napríklad Dovolenka na pobreží duše a v Presahoch časuveľavravná Čakajúca nádej.
Margita Kániková
Pavol Tomašovič ako človek v sebe skĺbil verejné a intímne: svoju profesiu a tvorbu. Cítiť to z každej jeho knižky; že teda majú reálne zázemie, konkrétny reliéf, no zároveň v textoch vyrastá všeobecnejšia úvaha, ponaučenie, filozofická rada. Aj jeho štyri cyklyPresahov stoja na križovatke spoločnosti a seba. Križujú súčasnosť z nadhľadu, ako synonymne potvrdzuje v rozhovore vyššie sám Pavol Tomašovič: z odstupu. A tak každá úvaha je presahom jedinečnej situácie, skúsenosti, sebapozorovania či postrehu, ktoré zväčša defilujú ako námet, do principiálnejšej dimenzie, abstraktnejšej, duchovnofilozofickej oblasti. Tam sa odhaľujú autorove názory nasmerované na altruizmus, zodpovednosť, porozumenie a kresťanské hodnoty. Akýmsi kľúčovým leitmotívom celej Tomašovičovej tvorby je jazyk a reč. S až dojemnou radikálnosťou sa tu obhajuje esenciálnosť a hodnota komunikácie, čo je vtedy, keď slová majú svoj význam a dokážu ho sprostredkovať druhému. Paradoxom zostáva, a to si autor dobre uvedomuje, že sme dospeli do štádia, keď čosi prirodzené, ako napríklad funkčnosť komunikácie, musíme obhajovať voči jej devalvácii spôsobenej formalizovaním a mediálnou manipuláciou.
Pavol Tomašovič v novej knihe úvah dokázal presiahnuť a aj zasiahnuť. Naznačiť i vystihnúť! Témam výborne sekundujú lyrický jazyk („náš život je pospájaný tónmi našich rozhodnutí“) i fotografie. Želám Presahom čo najviac presahov do čitateľa…
Radoslav Matejov
www.litcentrum.sk/recenzie/presahy-pavol-tomasovic