Mária Bátorová
Profesorka Mária Bátorová je literárna vedkyňa, spisovateľka, publicistka a vysokoškolská pedagogička. Vo svojich vedeckých prácach sa zaoberá problematikou tabuizovaných tém v slovenskej literárnej histórii 20. storočia. Pomocou komparatistickej metódy sa snaží určiť miesto slovenskej literárnej moderny v európskom kontexte, pričom sa venuje aj súčasnej slovenskej a nemeckej literatúre. Presadila sa tiež ako autorka umeleckej literatúry. Jej diela vyšli nielen v slovenčine, ale vo viacerých svetových jazykoch. Za vedeckú i umeleckú prácu získala mnohé domáce i zahraničné ocenenia. Okrem odborných monografií jej vyšli aj prozaické diela Zvony v kameni (1993), Tíš (1996), Tell (1999), Biele steny (2003) a román Stred (2010). Z poézie sú to zbierky Púšte a oázy (2008) a Už (2018), za ktorú získala od Spolku slovenských spisovateľov Cenu Milana Rúfusa za poéziu.
Nepríde dnes
ba ani zajtra
tá nežná krehká
chvíľa ako volavka
s hlávkou nad hladinou
vánkom sčerenej rieky
Ešte len – aspoň mihnutie
tak silné ako absolútny
dotyk
čo hreje a páli zároveň
z labyrintu cestu – zmysel
tká a svetlo nesie ako
pochodeň
Ešte len... aspoň jeho tieň
Na konci tejto promenády
ma nikto nečaká
a ani na jej začiatku
tak nemusím sa dostať do nálady
a kamkoľvek sa navracať
tak ako vtedy
ako spočiatku
Nemusím nič
oprosťuje ma samota
Gýč strihá ušami
či neodvolám
nespustím nárek – cunami
tie večne večné bonmoty
ťahavej
nostalgickej piesne
obyčajnej bežnej a každodennej
samoty
Stratil sa čas
a stratili sa dni
len noc sa stretá
s nocou
Tak ešte so mnou sokol
pobudni
kým vydáme sa
chôdzou
čo tančí iba valčík
Smrti
a smeruje len
do ticha
Vedľa mňa krása neleží
a nedýcha
nežasne zamatový pohľad
nenesie ruže mladucha
Len tma sa všade rozhostí
mráz oziaba
a štípe do kostí
Tak zbohom
Láska
a nikdy na zlé nemysli
Stalo by sa Keby...
Bratislavské ulice
a moje oči
hľadajúce
Mohol by to byť
Oskár Čepan
Sedel by už dnu
On presne rozumel
vede a napísanému
rád diskutoval
držal partiu
Paľo Števček
(prvá diskusia
so mnou v Univerzitke)
Mohol by to byť
Milan Zemko
milo by sa pristavil
zamatovo objal
okolo pliec len tak
ozaj mimochodom...
A keby šiel okolo Peter Gregor:
Madam, môžem si prisadnúť,
No vedel svoje
a vedel elegantne vycúvnuť
Klára Jarunková
niečo hundre
a dá si čaj alebo kávičku?
(ako som mohla zabudnúť)
A keby šiel Tomáš
(mal všetkých v päte
na háku a všetko v malíčku)
Vieš, začal by vo vete
kde skončil včera tok
myšlienok
Odomykal by zámok
na trinástej komnate
Čierna diera
v srdci novinára
sa stelie krajinou
a iná v tele jeho
snúbenice
v hrudi Slovenska
prudko bolí
V klenotniciach
rodinných
sa zapisujú úroky
Ten škandál
etický Amen
iných dá na kolená
Prisatý
O ten istý prameň
Intrigy klamstvá vraždy
Klany na vrchole
A čierne ovce nezhŕňajú
chcú iba jednoducho žiť
Slobodne
či silou mocou uveriť
v niečo veľké
nové
Beznádejná situácia
Ostatných biednych
a slobodných
čaká emigrácia
Ako si zvyknúť
uvedomiť
že prešlo toľko času
toľko chvíľ a liet
keď ešte všetko
ako vtedy, ako včera
Dodnes si chalan
dá sa s tebou randiť
po večeroch
či zarána
a hocikam sa vybrať
len tak v teniskách
Naplno robiť
veľa sa milovať
a veľa spať
dychtivo cestovať
nadchýnať sa
a tancovať
Žiť plnou náručou
radi prísť znova domov
do nášho svetla
tichých
pracovňových lámp
a odtiaľ znova vysielať
ďaleko
dobré zistenia a správy
ako holuby
Veľa sme prešli
veľa stratili
a možno veľa čaká
veď získavame stále
Sme kamaráti
Bok k boku
Na krásne dlhej trati
Mária Bátorová
Profesorka Mária Bátorová je literárna vedkyňa, spisovateľka, publicistka a vysokoškolská pedagogička. Vo svojich vedeckých prácach sa zaoberá problematikou tabuizovaných tém v slovenskej literárnej histórii 20. storočia. Pomocou komparatistickej metódy sa snaží určiť miesto slovenskej literárnej moderny v európskom kontexte, pričom sa venuje aj súčasnej slovenskej a nemeckej literatúre. Presadila sa tiež ako autorka umeleckej literatúry. Jej diela vyšli nielen v slovenčine, ale vo viacerých svetových jazykoch. Za vedeckú i umeleckú prácu získala mnohé domáce i zahraničné ocenenia. Okrem odborných monografií jej vyšli aj prozaické diela Zvony v kameni (1993), Tíš (1996), Tell (1999), Biele steny (2003) a román Stred (2010). Z poézie sú to zbierky Púšte a oázy (2008) a Už (2018), za ktorú získala od Spolku slovenských spisovateľov Cenu Milana Rúfusa za poéziu.
Nepríde dnes
ba ani zajtra
tá nežná krehká
chvíľa ako volavka
s hlávkou nad hladinou
vánkom sčerenej rieky
Ešte len – aspoň mihnutie
tak silné ako absolútny
dotyk
čo hreje a páli zároveň
z labyrintu cestu – zmysel
tká a svetlo nesie ako
pochodeň
Ešte len... aspoň jeho tieň
Na konci tejto promenády
ma nikto nečaká
a ani na jej začiatku
tak nemusím sa dostať do nálady
a kamkoľvek sa navracať
tak ako vtedy
ako spočiatku
Nemusím nič
oprosťuje ma samota
Gýč strihá ušami
či neodvolám
nespustím nárek – cunami
tie večne večné bonmoty
ťahavej
nostalgickej piesne
obyčajnej bežnej a každodennej
samoty
Stratil sa čas
a stratili sa dni
len noc sa stretá
s nocou
Tak ešte so mnou sokol
pobudni
kým vydáme sa
chôdzou
čo tančí iba valčík
Smrti
a smeruje len
do ticha
Vedľa mňa krása neleží
a nedýcha
nežasne zamatový pohľad
nenesie ruže mladucha
Len tma sa všade rozhostí
mráz oziaba
a štípe do kostí
Tak zbohom
Láska
a nikdy na zlé nemysli
Stalo by sa Keby...
Bratislavské ulice
a moje oči
hľadajúce
Mohol by to byť
Oskár Čepan
Sedel by už dnu
On presne rozumel
vede a napísanému
rád diskutoval
držal partiu
Paľo Števček
(prvá diskusia
so mnou v Univerzitke)
Mohol by to byť
Milan Zemko
milo by sa pristavil
zamatovo objal
okolo pliec len tak
ozaj mimochodom...
A keby šiel okolo Peter Gregor:
Madam, môžem si prisadnúť,
No vedel svoje
a vedel elegantne vycúvnuť
Klára Jarunková
niečo hundre
a dá si čaj alebo kávičku?
(ako som mohla zabudnúť)
A keby šiel Tomáš
(mal všetkých v päte
na háku a všetko v malíčku)
Vieš, začal by vo vete
kde skončil včera tok
myšlienok
Odomykal by zámok
na trinástej komnate
Čierna diera
v srdci novinára
sa stelie krajinou
a iná v tele jeho
snúbenice
v hrudi Slovenska
prudko bolí
V klenotniciach
rodinných
sa zapisujú úroky
Ten škandál
etický Amen
iných dá na kolená
Prisatý
O ten istý prameň
Intrigy klamstvá vraždy
Klany na vrchole
A čierne ovce nezhŕňajú
chcú iba jednoducho žiť
Slobodne
či silou mocou uveriť
v niečo veľké
nové
Beznádejná situácia
Ostatných biednych
a slobodných
čaká emigrácia
Ako si zvyknúť
uvedomiť
že prešlo toľko času
toľko chvíľ a liet
keď ešte všetko
ako vtedy, ako včera
Dodnes si chalan
dá sa s tebou randiť
po večeroch
či zarána
a hocikam sa vybrať
len tak v teniskách
Naplno robiť
veľa sa milovať
a veľa spať
dychtivo cestovať
nadchýnať sa
a tancovať
Žiť plnou náručou
radi prísť znova domov
do nášho svetla
tichých
pracovňových lámp
a odtiaľ znova vysielať
ďaleko
dobré zistenia a správy
ako holuby
Veľa sme prešli
veľa stratili
a možno veľa čaká
veď získavame stále
Sme kamaráti
Bok k boku
Na krásne dlhej trati
Trnavská poetika, poézia knižnice
© Pavol Tomašovič (ed.)
Vydala Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave
vo vydavateľstve LOGOS ART KLUB, Trnava 2019
Grafická úprava, zalomenie textu: Gabriela Spustová
Autori fotografií: Benjamín Škreko, Barbora Likavská
Zodpovedný redaktor: Pavol Tomašovič