Akad. mal. doc. Jozef Ilavský
* 28. októbra 1940 v Suchej nad Parnou.
S manželkou Annou, rod. Michalčákovou vychovali synov Andreja a Martina. Žije v Bratislave a v Suchej nad Parnou, kde má aj svoje ateliéry.
Po ukončení Základnej školy v Suchej nad Parnou študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Ladislava Čemického (všeobecná škola maliarstva), neskôr v ateliéri prof. Jána Mudrocha odbor portrétneho a kompozičného maliarstva. Bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Stal sa vysokoškolským pedagógom na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a neskôr na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia, kreslenia a modelovania. Bol vymenovaný za docenta pre odbor výtvarné umenie – maliarstvo na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Stal sa členom Slovenskej výtvarnej únie a predsedom združenia ART CLUB 60 + 8. Zúčastnil sa na viacerých zahraničných maliarskych sympóziách. Jeho diela boli vystavené na viacerých výstavách výtvarných diel (Trnava, Bratislava, Galanta a iné a sú súčasťou fondu výtvarných diel viacerých galérií. Za svoju tvorbu získal ocenenia.
Zaoberal sa realistickou maľbou, tvorbou impresionistov, postimpresionistov, Parížskej školy atď., maliarskym senzualizmom a tvorbou predstaviteľov európskej a svetovej výtvarnej moderny. Realizoval malé miniatúrne experimenty – výtvarné projekty komorného typu (maľby, kresby, grafiky, kombinované techniky), dvoj- i trojrozmerné realizácie. Tvoril aj v oblasti úžitkovej grafiky a knižnej ilustrácie (ilustroval pre knižnú produkciu vydavateľstva Mladé letá v Bratislave). V jeho tvorbe vidíme krajinársky a figurálny žáner. V maľbe, kresbe a grafike sa sústredil na uplatňovanie motívu dvojíc – žena a muž – svadobných párov, neviest. Realizoval ilustrácie k scénografickému pozadiu filmu Bije zvon slobody. Vytvoril a realizoval návrhy výtvarnej časti propagácie a výzdoby športových areálov. Podieľal sa na výtvarnom dotvorení viacerých budov (vstupná hala OU v Suchej nad Parnou a ďalšie) i návrhov vitráží (Kostol sv. Martina v Suchej nad Parnou). Maľoval obrazy krajinárskych a figurálnych kompozícií s motívmi lúk, polí, stromov a ženských figúr v početných farebných a tvarových variáciách. Sú považované za príklad tzv. „po-impresionistickej periódy“ v jeho tvorbe. V tematickej oblasti sa priklonil k civilnej – mestskej tematike a čerpaniu námetov zo slovenskej ľudovej kultúry – folklóru v kontexte súdobých snažení generačných druhov. Vo svojich dielach sa vyjadroval metaforicky a symbolicky. V jeho maľbách nájdeme zvýšenú mieru dekoratívnosti a farebného výrazu, kompozičnej vyváženosti v štruktúre obrazu, krajinomaľby a obrazy s motívmi všedného dňa (civilizmus). Súčasne sa zameral na reaktualizáciu odkazu európskej výtvarnej moderny a na východiská vlastnej tvorby zo 60. rokov 20. storočia (obraz ako antitéza harmónie a disharmónie). (Podušel, 2022) Ilustroval viacero básnických zbierok Viliama Turčányho (Srdce DrSc., 1987; Učitelia Slovanov, 1990; Rada a dar, 1995; V okraje jarkov, 2000; Prsteň, 2007) a knihu Rytier a pevec Viliam Turčány (zost. Gabriela Spustová), vydanú k 90. narodeninám básnika a prekladateľa, jazykovedca rodáka a priateľa, v Suchej nad Parnou (RUAH, 2018). Svojimi ilustráciami obohatil aj ďalšie zbierky básní a obálky kníh súčasných poetiek (Gabriela Spustová: Erby brehov, 2019; Ľubomíra Miháliková: Diva oliva, 2019; Gabriela Spustová: Ruptura cordis, 2022) i obálku knižnej štúdie Márie Šuťakovej: Ženské postavy v poézii Milana Rúfusa a Viliama Turčányho, 2021)
Akad. mal. doc. Jozef Ilavský
* 28. októbra 1940 v Suchej nad Parnou.
S manželkou Annou, rod. Michalčákovou vychovali synov Andreja a Martina. Žije v Bratislave a v Suchej nad Parnou, kde má aj svoje ateliéry.
Po ukončení Základnej školy v Suchej nad Parnou študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri profesora Ladislava Čemického (všeobecná škola maliarstva), neskôr v ateliéri prof. Jána Mudrocha odbor portrétneho a kompozičného maliarstva. Bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Stal sa vysokoškolským pedagógom na Pedagogickej fakulte UK v Trnave a neskôr na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre teórie a dejín umenia, kreslenia a modelovania. Bol vymenovaný za docenta pre odbor výtvarné umenie – maliarstvo na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Stal sa členom Slovenskej výtvarnej únie a predsedom združenia ART CLUB 60 + 8. Zúčastnil sa na viacerých zahraničných maliarskych sympóziách. Jeho diela boli vystavené na viacerých výstavách výtvarných diel (Trnava, Bratislava, Galanta a iné a sú súčasťou fondu výtvarných diel viacerých galérií. Za svoju tvorbu získal ocenenia.
Zaoberal sa realistickou maľbou, tvorbou impresionistov, postimpresionistov, Parížskej školy atď., maliarskym senzualizmom a tvorbou predstaviteľov európskej a svetovej výtvarnej moderny. Realizoval malé miniatúrne experimenty – výtvarné projekty komorného typu (maľby, kresby, grafiky, kombinované techniky), dvoj- i trojrozmerné realizácie. Tvoril aj v oblasti úžitkovej grafiky a knižnej ilustrácie (ilustroval pre knižnú produkciu vydavateľstva Mladé letá v Bratislave). V jeho tvorbe vidíme krajinársky a figurálny žáner. V maľbe, kresbe a grafike sa sústredil na uplatňovanie motívu dvojíc – žena a muž – svadobných párov, neviest. Realizoval ilustrácie k scénografickému pozadiu filmu Bije zvon slobody. Vytvoril a realizoval návrhy výtvarnej časti propagácie a výzdoby športových areálov. Podieľal sa na výtvarnom dotvorení viacerých budov (vstupná hala OU v Suchej nad Parnou a ďalšie) i návrhov vitráží (Kostol sv. Martina v Suchej nad Parnou). Maľoval obrazy krajinárskych a figurálnych kompozícií s motívmi lúk, polí, stromov a ženských figúr v početných farebných a tvarových variáciách. Sú považované za príklad tzv. „po-impresionistickej periódy“ v jeho tvorbe. V tematickej oblasti sa priklonil k civilnej – mestskej tematike a čerpaniu námetov zo slovenskej ľudovej kultúry – folklóru v kontexte súdobých snažení generačných druhov. Vo svojich dielach sa vyjadroval metaforicky a symbolicky. V jeho maľbách nájdeme zvýšenú mieru dekoratívnosti a farebného výrazu, kompozičnej vyváženosti v štruktúre obrazu, krajinomaľby a obrazy s motívmi všedného dňa (civilizmus). Súčasne sa zameral na reaktualizáciu odkazu európskej výtvarnej moderny a na východiská vlastnej tvorby zo 60. rokov 20. storočia (obraz ako antitéza harmónie a disharmónie). (Podušel, 2022) Ilustroval viacero básnických zbierok Viliama Turčányho (Srdce DrSc., 1987; Učitelia Slovanov, 1990; Rada a dar, 1995; V okraje jarkov, 2000; Prsteň, 2007) a knihu Rytier a pevec Viliam Turčány (zost. Gabriela Spustová), vydanú k 90. narodeninám básnika a prekladateľa, jazykovedca rodáka a priateľa, v Suchej nad Parnou (RUAH, 2018). Svojimi ilustráciami obohatil aj ďalšie zbierky básní a obálky kníh súčasných poetiek (Gabriela Spustová: Erby brehov, 2019; Ľubomíra Miháliková: Diva oliva, 2019; Gabriela Spustová: Ruptura cordis, 2022) i obálku knižnej štúdie Márie Šuťakovej: Ženské postavy v poézii Milana Rúfusa a Viliama Turčányho, 2021)