Gabriela Spustová: Rytier a pevec Viliam Turčány odpočíva v rodnej Suchej

PhDr. Viliam Turčány CsC., PhD. (*24. 2. 1928 – + 10. 5. 2021), náš Vilko, ako sme ho mnohí volali, odišiel ticho, ako posledné roky ticho a skromne žil. Vieme však, že to bol velikán svetového významu. Básnik, prekladateľ, jazykovedec, pedagóg, čo svoje Dary Ducha rozvinul do nádhernej kytice, z ktorej budú čerpať ešte mnohé pokolenia. Jeho púť začala v rodnej Suchej nad Parnou, ako jediné dieťa Agnesy a Štefana. Tu absolvoval aj ľudovú školu. Od roku 1939 študoval na Štátnom gymnáziu v Trnave a už vtedy prekladal nemecké, francúzske a ruské básnické diela a svoje básne uverejňoval v mnohých časopisoch. Od roku 1947 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenský a francúzsky jazyk a prebásňoval poéziu veľkých svetových básnikov. Získal doktorát z filozofie. Pracoval v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Už jeho prvú básnickú zbierku Jarky v kraji ocenil Literárny fond Cenou Ivana Kraska za najlepší debut. Postupne nasledovali ďalšie zbierky básní – U kotvy, Aj most som ja, Srdce DrSc., Oheň z neho, Rada a dar, Srdce zve a vyzváňa, V okraje jarkov, Obrazy, čiže Mária i rám, výbery z jeho poézie Oliva, Piesne, Zrkadlová sieň, Až do najďalších končín, Učitelia národov, Kráľovstvo ducha, Prsteň. Ďalej sú to básne v knihe Venuše slovenského praveku či v knihe Vincent Hložník Rozhovor. V roku 1961 získal hodnosť kandidáta vied. Pôsobil v Siene, neskôr v Neapole ako lektor slovenskej a českej literatúry na Univerzite Instituto Orientale. Už v gymnaziálnych rokoch sa nadchol Hollého časomierou či antickou a trubadúrskou poéziou, ktorým venuje časť svojej tvorby a ktoré neskôr interpretuje vo svojich literárnovedných prácach. Jeho preklad Danteho Božskej komédie, Proglasu, Michelangelových diel, výberu zo swahilskej ľudovej poézie, veršov Sullyho Prudhomma, Boccacciových básní, Veľpiesne Šalamúnovej a mnohých ďalších diel sú skvostom umeleckého prekladu. Dielo Preklady je výberom jeho prekladov poézie od antiky až po renesanciu (Publia Ovidia Nasa, Trubadúrov, Danteho, Petrarcu, Michelangela, Pierra de Ronsarda a iných). Nezabúda ani na slovenské osobnosti od Konštantína a Metoda, cez Hollého, Hviezdoslava, Šafárika, Kollára, Vajanského, Kraska, Jesenského atď. Miloval Nezvalove básne a celú jeho generáciu. Vo svojich básňach sprítomňoval ľudský údel a zápas o krásu a dobro. Za svoju vedeckú, prekladateľskú a literárnu činnosť získal mnohé ocenenia za excelentné preklady, ktoré nesú atribúty kvalitnej pôvodnej tvorby.

Za svoju tvorbu získal nespočetne ocenení. V zahraničí získal prestížne ocenenie talianskych kultúrnych mesačníkov Scena Illustrata za preklady Danteho diela, Cenu I migliori dell´anno za najlepšiu knihu vo švajčiarskom Merligene, Ocenenie Medzinárodnej prekladateľskej organizácie FIT v anglickom Brightone za preklad latinských básnikov. Cenu prezidenta Talianskej republiky Grande Ufficiale za rozvíjanie slovensko-talianskych kultúrnych vzťahov. Akadémia umenia a kultúry v americkej Kalifornii mu udelila titul Doktor literatúry.

Na domácej pôde získal cenu Rudolfa Jašíka, Cenu Jána Hollého, Národnú cenu SSR. Prezident Slovenskej republiky mu udelil vysoké štátne vyznamenanie – Pribinov kríž prínos v literárnej vede a prekladateľstve. Federácia prekladateľov ho poctila Cenou Karla Čapka. Dosiahol Cenu Fra Angelica. Trnavská univerzita mu udelila čestný doktorát. Za celoživotné dielo získal Cenu Zory Jesenskej, Cenu ministra kultúry SR, Cenu predsedu Národnej rady SR, Cenu Pavla Straussa, Cenu Slovenských pohľadov, Cenu SSS a ďalšie.

V roku 2014 mu mesto Trnava udelilo vysoké ocenenie – čestné občianstvo mesta Trnavy. Neúnavne spolupracoval aj s rozhlasom. Zvukový archív z tvorby Viliama Turčányho obsahuje 135 premiérových textových a 82 zvukových archívnych jednotiek. V rodnej obci má pamätnú izbu.

 

Volali sme ho náš Vilko. Kto ho dobre poznal, vedel, že bol skromný, čestný, morálny a hlboko veriaci. Jeho hlboký a krásny prednes sa vryl do sŕdc všetkých, čo mali to šťastie počúvať ho. Rozdával sa celý. Svoju nenaplnenú lásku pretavil do trubadúrskeho spevu pevca a rytiera Panny Márie. Názvy jeho pôvodných zbierok o tom najlepšie svedčia. Žil v Bratislave, mnoho cestoval a písal básne zo svojich ciest svojim priateľom. No vždy bol srdcom v rodnej Suchej. Pri suchovskom potoku a jeho prameňoch, lebo voda je život. K svojmu rodisku sa vracal v mnohých svojich básňach. Posledné roky strávil v Dome seniorov sv. Ján v Šelpiciach. Veľmi sa radoval z oslavy svojich 90. narodenín v rodnej obci. Mal tu svojich priateľov, ktorých mal rád. Keď sme ho navštívili na jeho narodeniny, v čase, keď to ešte epidémia dovolila, mal túžbu ešte aspoň raz navštíviť svoje rodisko a stretnúť sa s priateľmi. Tak veľmi nosil Suchú v srdci. No táto túžba sa mu splnila až 14. 5. 2021, keď sa s ním Suchá lúčila posledný raz. Pochovať ho prišiel okrem domáceho pána farára Milana Cehlárika a Petra Škultétyho, riaditeľa Dobrej knihy Františka Sočufku a ďalších kňazov aj Mons. František Rábek, ktorý mu pred časom udelil cenu Fra Angelica. List smútočnému zhromaždeniu poslala aj prezidentka Zuzana Čaputová, jej čestná stráž mu položila k nohám veniec v Kostole sv. Martina. Na cintoríne trvali príhovory viac než hodinu. Prihovoril sa trnavský župan Jozef Viskupič. Prítomný bol aj jeho predchodca Tibor Mikuš, predseda Trnavskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov a riaditeľ Knižnici Juraja Fándlyho Pavol Tomašovič, šéfredaktor časopisu Literárny týždenník Štefan Cifra, Prof. Eva Fordinálová a mnohé ďalšie osobnosti. Prihovoril sa aj Vilkov priateľ a vysokoškolský pedagóg Peter Tollarovič, ktorý mnoho načerpal z múdrosti veľkého básnika v osobných rozhovoroch a stretnutiach. Na zádušnej svätej omši preňho hral na organe a organizačne viedol poslednú rozlúčku. Zazneli verše básnika Michala Chudu, profesor Ján Zambor predniesol prejav, kde vystihol obrovský záber Turčányho diela. Štefan Bučko recitoval z Danteho Raja, Jozef Šimonovič báseň Zbohom, Miroslava Vallová a Stanislav Vallo zastupovali Danteho spoločnosť, pani Rúfusová okruh starých priateľov. Turčányho dielo ocenili aj starosta obce Martin Glončák a bývalá starostka Daniela Balážová. Rozlúčiť sa prišla aj Turčányho literárna múza Doc. Gabriela Gotthardová.  Básnikovi spieval suchovský spevácky zbor, ktorý mal tak rád a ktorý mal tak rád jeho, piesne, ktoré mu prirástli k srdcu. Nikomu nevadilo, že v ten deň husto pršalo. Počas rozlúčky na cintoríne sa vyčasilo. Nebo sa usmialo. Odišiel do neba velikán slovenskej a svetovej poézie, prekladu a literárnej vedy, náš rytier a pevec Vilko Turčány. S láskou spomíname a odovzdáme váš odkaz lásky k múdrosti, vede, literatúre a odkaz vašej hlbokej čistej viery aj budúcim generáciám.

 

Rytierovi a pevcovi Viliamovi Turčánymu

Gabriela Spustová Izakovičová

(február 2018, k 90. narodeninám V.T.)

 

Už keď si preskakoval Jarky v kraji

Mliekom ti boli dávni pevci

Tak ako hviezda priviedli ťa

K anjelskému spevu

 

S Dantem si padal

V peklá komédie

V toku sa topil unášaný prúdom

No omámil ťa neapolský svit

A čarom svojím kráska Siena

 

V ľúbostných sonetoch a premenách

Čo Ovídius tkal

Ukotvil si sa kotvou

By ťa neunášal prúd

sveta, čo láka

ľúbych pocestných

 

Vzlietol si s Félixom

Vnorený do slov velikánov

No na vavrínoch slávy

Nezaspal si opojený

Lež prácou posvätil si

Preúžasné dary múz

 

Pre mieru času nadchnutý

Záhradkou krásnou očarený

Čo zanechal nám Hollý Ján

 

Danteho trubadúri zobrali ťa na výlet

Hýčkaný vôňou Provensálska

Petrarchov vavrín na hlave ti

Leží ešte dnes

 

Vonná a trpká oliva ti zachutila

A Michal anjel povodil ťa

Po mesačnej noci

 

Aj pieseň swahilská

Ťa pohladila rukou

Matky Afriky

Stal si sa mostom

Mostom svojich ciest

 

Ponad tie vody

Ponad voľné polia

Padajú listy

Z ďalekých končín

Do rodného Parnasu

 

Priznávaš

Zmámili ťa tie zvodné krivky

Venuší Vladárových

Ľúbostné verše

Jasné, sladké vlny

I váza puknutá

 

A brat tvoj Dante

Povodil ťa po očistci

A vo veršoch ti ukázal aj raj

Až tlieskala ti Scena Illustrata

A spolu s celým Talianskom

Aj švačiarsky Merligen

Bo kniha tvoja skvost je jagavý

 

I Brighton anglický

Vzdal poctu tvojim veršom

Básní latinských

 

Amerika titul pravzácny

Ti položila k nohám

Drahý doktor Slova vzácneho

 

I národ tvoj si uctil svojho básnika

Už pri kolíske tvojich múz

Skladal ti holdy

A k slávam pridal honor

Aj sám prezident

 

Nech svieti hviezda nášho poetu

Čo zapísal sa dielom

Medzi velikánov čias

 

No na vavrínoch slávy

Nezaspal si opojený

Lež prácou posvätil si

Preúžasné dary múz

 

S Vergíliom vybral si sa

Hľadať trójskych hrdinov

No potom rýchlo na návštevu k Hollému

By nesmútil

 

Až tvoje srdce, DrSc.

Skákalo ti v hrudi z citov prebytku

V zrkadlovej sieni vzhliadali sa

Tvoje múzy

Tvoja Sofia

 

Až do najďalších končín

Chceli by to vyspievať

Nech vedia všetci učitelia národov

Že prišiel veľký rytier, pevec vznešený

 

Kráľovstvo ducha otvorilo komnaty

A oheň z neho sýti žiaru hviezd

Keď veniec nesieš s poctou

Písmenodarcom našim

nášmu Hollému

 

Pýtal si nebo o radu

a poslalo ti dar

Hľa, tvoje srdce zve a vyzváňa

A tvoje ústa pejú Veľpieseň

 

Konštantínov Proglas nesieš

Na striebornej tácke ľudu vlastnému

Kde tvoja duša túži spočinúť

V okrajoch jarkov

Doma

V rodnom Parnase

 

Hoc na prsiach ti svieti

Aj Pribinov kríž

Ty túžiš len po jedinej...

Ju ctíš si v obrazoch...

Túžiš si zložiť hlavu

V lone posvätnom

Kde vyčkáva ťa Mária

 

I rám čo objal obraz

Je ti posvätný

Nežriarli na ňu tvoja Sofia

Ktorej si srdce daroval

Hľa, navliekla ti na prst

Prsteň zásnubný

 

Takto sa túlaš, pevec potulný

Cestami poézie

Za obraznosťou básnikov

Aj ku prameňom domácim

Na rodnom prahu objíma ťa

Patrón básnikov

Fra Angelica

 

No na vavrínoch slávy

Nezaspal si opojený

Lež prácou posvätil si

Preúžasné dary múz

 

Náš Boží trubadúr

Náš pevec potulný

Náš rytier Viliam